1955: Filmová akadémia múzických umení v Prahe, odbor dokumentárny film u prof. Karola Plicku
1963: Filozofická fakulta Karlovej univerzity, odbor etnografia a folkloristika

Pôsobenie

od 1955: dramaturg, scenárista, dokumentarista v Slovenskej filmovej tvorbe
od 1967: režisér Štúdia krátkych filmov v Bratislave
od 1977: pedagóg na VŠMU v Bratislave, odbor dokumentaristika (1990: dekan Filmovej a televíznej fakulty).

Bol spoluzakladateľom filmového festivalu Etnofilm vo Valašskom múzeu v prírode v Rožnově p. R. a neskôr Etnofilmu Čadca pri Kysuckom múzeu (od 1980), na ktorom získal štyrikrát Hlavnú cenu.
Napísal niekoľko štúdií a statí do zborníkov a katalógov prevažne k festivalom s národopisnou a etnografickou tematikou. Viac ako 40 rokov sa zaoberal problematikou slovenského ľudového divadla a svoje poznatky z tejto oblasti zhrnul v diele Slovenské ľudové divadlo. Je tiež autorom vysokoškolskej učebnice o ľudovom divadle.

Martin Slivka sa zaraďuje medzi jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry a umenia vôbec. Autorsky sa podpísal pod vyše 140 filmov - bol autorom námetov aj scenárov, režisérom. Stal sa priekopníkom tzv. etnografickej línie slovenského dokumentarizmu, vo svojej práci sa venoval aj výskumu slovenského ľudového divadla a folklóru. Zomrel po dlhej a ťažkej chorobe, posledný projekt Francúzski partizáni zostal nedokončený.
Za svoju tvorbu Martin Slivka získal vyše 40 významných ocenení na zahraničných festivaloch.

Významné ocenenia

1964: Zlatý drak na krakovskom MFF za film Voda a práca (1963)
1995: film Odchádza človek (1968) zaradilo UNESCO do svetového kultúrneho dedičstva, tento film je zaradený aj do Zlatého fondu slovenskej kinematografie medzi 25 najvýznamnejších diel slovenskej kinematografie. Film získal významné ocenenia na festivale vo švajčiarskom Nyone, Arsfilm Kroměříž, Academiafilm Olomouc a na prehliadke Dni krátkeho filmu v Karlových Varoch.
1966, 1968, 1995: cena IGRIC
Cena slovenskej filmovej kritiky 2002 za kritickú a publicistickú činnosť (udeľuje Klub filmových novinárov SSN)

Ďalšie ocenené filmy

Za tajomstvom mohýl (1964)
Ikony (1966)
Metamorfózy vlákna (1968)
Odosobnení (1968)
Posledná večera (1968)
Hra o svätej Dorote (1969)
Národný umelec prof. Karol Plicka (1972)
Ľudovít Fulla (1972)
Ľudová kultúra na Slovensku 1.-13. (1972-1974) – pre STV
Obradové divadlo (1974)
Slovenská filharmónia (1974)
Telgárt-Švermov (1975)
Roľnícka práca včera a dnes (1975)
Kresané do dreva (1976)
Mária Medvecká (1977)
Medovnikár (1980, 1984)
Pavol Socháň (1987)
Deti vetra 1.-13. (1990)
Páter Juraj Vojenčiak (1993)
Karol Sidor (1997)

tvorba

Spočiatku vzbudili veľkú pozornosť jeho filmy o hmotnej kultúre Voda a práca, Roľnícka práca včera a dnes, Metamorfóza vlákna a Kresané z dreva. S témou kandidátskej práce Slovesná, herecká a scénická zložka slovenského ľudového divadla súvisí veľká skupina filmov o obyčajoch od vianočných (Z ďaleka ideme, novinu nesieme; Šťastia zdravia vinšujeme, Koledníci idú) po fašiangové a iné (Fašiangy, Masky; Hra o svätej Dorote). Za najemotívnejšie dielo možno považovať film Odchádza člověk, dokument o pohrebnom obrade v bulharskej horskej dedine. Zverejnenie filmu vyvolalo odpor vtedajšieho bulharského režimu a neskôr prineslo autorovi svetové ocenenia. V rokoch 1989-91 vznikol unikátny 13-dielny cyklus Deti vetra o výrazných rysoch kultúry Rómov v jednotlivých európskych štátoch.

Filmografia

1963: Voda a práce (scenár, réžia)
1967: Drak sa vracia (pomocná réžia)
1968: Odchází člověk (scenár, réžia)
1970: Národní umělec Karol Plicka (scenár, réžia), Na počiatku bola pieseň (réžia)
1972: Ľudovít Fulla (scenár, réžia)
1979: A poběžím až na kraj světa (herec – Jožo Klokan)

Knižná tvorba

1982: Karol Plicka vo filmovej faktografii
1982: Karol Plicka - Básnik obrazu (2. prepracované a doplnené vydanie vyšlo v r. 1999 k storočnici narodenia Karola Plicku)
1982: Slovenský národopisný film
1985: Pavol Socháň
1989: Maska v ľudovom divadle
2002: Slovenské ľudové divadlo