„Herec nikdy neopúšťa svoju prácu, i keď musí odísť.“

Vyštudovala herectvo a hru na klavíri na konzervatóriu v Prahe.

Hana Meličková sa narodila v rodine s desiatimi deťmi. Odmalička túžila stať sa učiteľkou hudby.
Veľký úspech zožala v Borodáčovej inscenácii Salome. Získala ju a na javisko SND prvýkrát vystúpila ako 26-ročná. Kritici o nej písali ako o prvej modernej tragédke v našich divadelných dejinách. V rokoch 1926-76 bola teda členkou činohry SND (kvôli vojnovému stavu nehrala v rokoch 1939-46) a zotrvala na ňom vyše 50 rokov, počas ktorých stvárnila takmer 300 postáv. Jej herecký talent našiel uplatnenie v každom žánri – hrala úlohy tragické i komické, stvárnila najväčšie postavy klasického repertoára. Jej doménou sa však stali ľudové postavy najmä v hrách slovenských klasikov. Počas svojho pôsobenia stvárnila mnohé postavy svetového dramatického repertoáru – Shakespeareovu Oféliu a Gertrúdu v Hamletovi, Lady Macbeth v Macbethovi, Quickly vo Veselých paniach z Windsoru. Titulným postavám v hrách Ibsena (Hedda Gablerová), Wilda (Salome) a Tolstého (Anna Kareninová) vdýchla kúsok seba. Nezabudnuteľne v jej podaní vyzneli portréty slovenských žien v hrách našich najvýznamnejších dramatikov (Beta a Žofia v Tajovského Statkoch-zmätkoch, Mara a Dora v Ženskom zákone, Herodias v Hviezdoslavovej tragédii Herodes a Herodias). V rozhlase účinkovala od jeho vzniku (1926), hrala vo filme a televízii. S manželom, historikom Danielom Rapantom, mala dve dcéry - lekárku Helenu a prekladateľku Danielu, ktorá sa vydala za divadelného kritika Emila Lehutu. Ten o nej povedal: "Na javisku sa nezastavila pred žiadnou krajnosťou, ktorú od nej vyžadovali. Osobne však bola plachá až ostýchavá. V domácnosti predovšetkým matka, svetielko a magnet rodiny. Možno túto úlohu vedome posilňovalo v nej detstvo, v ktorom zavčasu stratila matku a dosť skoro aj otca." Zomrela náhle, desať dní pred svojimi narodeninami. Vtedajší Národný výbor odmietol nakrátko zastaviť premávku na Gorkého ulici v Bratislave, aby smútočný sprievod mohol prejsť od Činohry okolo historickej budovy SND, v ktorej sa začínala Meličkovej hviezdna kariéra.

Hana Meličková bola prvou profesionálnou slovenskou herečkou, ktorá prešla odbornou prípravou a za vyše 50 rokov svojho hereckého pôsobenia, zapísala sa natrvalo do histórie nášho divadelného, rozhlasového, filmového i televízneho herectva. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo v roku 2000 príležitostnú poštovú známku z emisného radu Osobnosti Hana Meličková v nominálnej hodnote 4 Sk. Autorom výtvarných návrhov emisie je akademický maliar Igor Benca. Hana Meličková je na nej zobrazená ako herečka v divadelnom kostýme.

tvorba

Herecká filmografia

1950: Kozie mlieko (Omastová)
1957: Zemianska česť (pani Bešeňovská)
1958: Statočný zlodej (predsedkyňa spolku Humanitas)
1960: Jerguš Lapin (teta Budáčová)
1962: Polnočná omša (Vilma Kubišová)
1967: Rok na dedine (Z. Svoreňová)
1967: Ženský zákon
1968: Pomsta starej dámy alebo na každého dôjde
1971: Kocúrkovo
1972: Mumu
1975: Straty a nálezy
1975: Horali