Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
 Michal Miloslav Hodža / spisovatelia

Michal Miloslav Hodža

Michal Miloslav Hodža
prozaik, básnik, príslušník a vedúca osobnosť generácie štúrovcov, popredný reprezentant a ideológ slovenského národného hnutia 40. rokov 19. storočia

* 22.09.1811 Rakša
+ 26.03.1870 Cieszyn (Poľsko)
vzdelanie

1829 gymnázium, Rožňava
1829 – 32 teológia na evanjelickom kolégiu, Prešov
1832 – 34 teológia na evanjelickom lýceu, Bratislava
1834 - 37 teológia, Viedeň

životopis

Pochádzal z roľnícko-mlynárskej slobodníckej rodiny. Spolu Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom tvoril veľkú trojicu zavŕšiteľov historického procesu slovenského národného obrodenia.

Patril k horlivým obhajcom bibličtiny ako spisovnej reči Slovákov. Od druhej polovice 30. rokov ju už vo svetskej literatúre nepoužíval. Organizoval zbierky pre Slovanský ústav v Bratislave. Koncom 30. rokov vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy (Krasomil, Vedomil tatranský, Slovenské noviny, Slovenská včela). Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o novú spoločenskú angažovanosť i organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. V jazykovej otázke a v iných oblastiach súdobých národnopolitických a kultúrnych dianí nedocenil tak ako Štúr a Hurban ich spätosť s danými ekonomicko-spoločenskými premenami, čo bolo jednou z príčin ochladzovania ich vzťahov.

Mal veľkú zásluhu aj na uskutočnení schôdze národovcov 10. – 12- 5. 1848 v Liptovskom Mikuláši, ktorá schválila 14 bodov Žiadostí slovenského národa, obsahujúcich progresívne návrhy na riešenie postavenia slovenského národa v Uhorsku.

Po nútenom odchode z Uhorska sa zúčastnil na rokovaní Slovanského zjazdu v Prahe a letných príprav na ozbrojené slovenské národné povstanie. Bol členom prvej SNR, účastníkom septembrového povstania. Keďže odišiel z povstaleckého územia skôr, dostal sa do sporu so Štúrom a Hurbanom.

Podieľal sa na zápase o tzv. patent. t. j. cisárske nariadenie o usporiadaní cirkevných pomerov, keďže v tom videl možnosť obmedziť vplyv elementov nežičlivých slovenskému hnutiu. Za svoju angažovanosť bol suspendovaný a nútený opustiť faru.

Angažoval sa aj v útokoch proti spisovnému jazyku. Napísal „spis v podobe listu k národu slovenskému“. Rozrástol sa na knihu. Jeho názory na pravopis sa líšili od Štúrových radikálnych reforiem. Usiloval sa zachovať najmä ä, y, dvojhlásky ia, ie, iu, rozlíšenie l a ľ na konci základného tvaru minulého času, písanie d, t, n. l, bez mäkčeňa pred e, i, í, ia, ie. Tieto návrhy sa prijali roku 1852 a M. Hattala ich zahrnul do Krátkej mluvnice slovenskej.

Hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch. Sú to epická báseň Matora, pokus o filozoficko-básnickú esej Slavomiersky a cyklická báseň Vieroslavín. Ostali v rukopise a sú uchované v Literárnom úrchíve Matice slovenskej.
Pozostatky boli z Tešína roku 1922 prevezené do vlasti a uložené v Liptovskom Mikuláši.

Pôsobenie
1834 – 36 vychovávateľ, Rakša a Podrečany
1833 – 34 podpredseda Spoločnosti českoslovanskej pri lýceu, Bratislava
1837 vysvätený za kňaza
1837 – 66 evanjelický farár, Liptovský Mikuláš
1840 dekan liptovského seniorátu a vyslanec na dištriktuálne konventy
1841 člen redakcie evanjelického Spěvníka
1842 člen posolstva slovenských evanjelických vzdelancov k k cisárovi; definitívne sa usadil na fare v Liptovskom Mikuláši
1844 predseda spolku Tatrín
1849 – 50 stoličný notár Liptovskej župy
1866 vikár patentálnej ev. cirkvi, Martin
1863 – 67 zakladajúci člen a výborník Matice slovenskej
1867 žil na penzii v exile, Tešín

tvorba

1833 – 34 Elegie u hrobu Napoleona; Polonofil; Noc křivdy
1836 Meč krivdy
1845 Ňepi pálenku, to je Ňezabi - kázeň
1847 Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo – brožúra
1848 Hlas k národu slovenskému - proklamácia
1856 Matora – lyricko-epická báseň
1859 Šlabikár
1860 Prvá čítanka pre slovenské ev. a. v. školy
1861 Slavomiersky
1862 Dohovor – brožúra
1863 Protestant proti protestantským uionistům v cirkvi a. v. v Uhřích

Preklady
1845 Šenk pálenčený (Andraščík)

Spisy
1847 Epigenes slovenicus (Slovenský potomok)
1848 Větín o slovenčine
1848 Der Slowak (Slovák)
1866 Unterthänigsten Promemoria über die Kirchlichen Angelengenhaiten in Ungarn bei der Slowaken der ev. lut. Confesions

Tvorbu M.M.Hodžu mnohokrát nájdeme pod pseudonymami -dž-; M. M. H.

zdroj

Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1978; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová

(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.