1884 meštianska škola, Martin
1885 – 1888 gymnázium, Banská Bystrica
1888 – 1889 Rimavská Sobota
1889 – 1893 Kežmarok
1893 – 1896 Právnická akadémia, Prešov
1896 – 1901 univerzita, Kluž (Rumunsko)
1901 doktorát na právnickej akadémii v Kluži
1905 advokátska skúška, Budapešť
|
Pochádza z advokátskej rodiny. Otec bol významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu (Memorandum, Matica slovenská a pod.).
Vyrástol v ovzduší poslednej fázy realizmu a nástupu symbolizmu. Svojím dielom patrí k obom týmto literárnym smerovaniam.
Literárnej tvorbe sa začal venovať roku 1889 na kežmarskom gymnáziu. Ako prvý v slovenskej poézii sproblematizúval vlastné city, a tým do značnej miery porušil tradičný charakter lyrického hrdinu. Publikačne bol činný až od roku 1897, najčastejšie v Slovenských pohľadoch, Národných novinách a Ľudových novinách. Významne zasiahol aj do vývinu slovenskej poviedky, novely a románu.
Prvé krátke prózy sú postavené na anekdote. Postupne prerastali do satirickej kresby z malomestského prostredia. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom 1918 sú psychologické novely.
V poézii prišiel s motívmi osobne prežívaného ľúbostného citu. Podstatnou zložkou jeho poézie je irónia a sebairónia. Formálne ju charakterizuje ľahký piesňový štýl (takmer heineovský), ktorý kontrastuje s drsne pomenúvanou citovou skúsenosťou.
Ako intelektuálny typ básnika reagoval aj na spoločenskú problematiku. Nesúhlasil s rozbitím Československej republiky roku 1939 a na Slovenský štát reagoval sériou politických básní a pamfletov. Ilegálne vyvezené do Londýna sa stali súčasťou Československého vysielania BBC počas vojny. Vyšli tam i knižne pod názvom Na zlobu dňa. Jeho angažovanosť vo veciach "národa", bojujúceho za svoju slobodu, sa prejavila vo veršoch písaných v zajatí a v légiách. K politickej poézii sa uchýlil aj v čase druhej svetovej vojny, v podmienkach polototalitného "slovenského štátu", v ktorej parodoval a ironizoval praktiky politického režimu.
Jeho básne sú príležitostné, elegické, útočné, ktoré smerujú proti vláde mamony a politickej demagógii; vyjadril odpor proti fašizmu; vysmieval sa najmä honbe za titulmi, hromadeniu funkcií, komplikovanosti byrokracie, ale aj z množstva rôznych spolkov a združení. Kritickosť uprednostňoval pred falošnou kolegialitou, pred skrývaním neduhov. I keď patril k predstaviteľom štátnej moci, mal vždy dostatok morálnej sily aj odvahy, aby v tvorbe zostal slobodný a útočil na pseudodemokratov.
Básnickou tvorbou sa zaradil medzi priekopníkov slovenskej literárnej moderny, prózami pokračoval v tradíciách kritického realizmu. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu.
Významnou zložkou jeho literárnej aktivity bola prekladateľská tvorba. Orientoval sa na preklad ruskej poézie.
Sporadicky sa venoval aj literárnej publicistike, Cenné sú najmä jeho spomienkové články o predprevratovom literárnom a kultúrnom Martine.
V Bratislave na Somolického ulici je Múzeum Janka Jesenského.
Pôsobenie
1900 - 1904 advokátsky koncipient, Bytča, Liptovský Mikuláš, Martin, Nové Mesto nad Váhom
1906 - 1914 samostatný advokát, Bánovce nad Bebravou
1914 vojak rakúsko-uhorskej armády
1915 uväznený, odvedený na ruský front
1916 príslušník česko-slovenských légií a redaktor Čechoslovana vo Voroneži v Petrohrade (spolu s Tajovským)
1916 - 1917 redaktor Slovenské listy, Petrohrad, Moskva, Kyjev
1918 podpredseda ruskej odbočky Československej národnej rady, Omsk
1919 - 1922 župan Gemersko-malohontskej župy
1923 - 1927 nitriansky župan
1928 - 1938 vládny radca Krajinského úradu
1931 - 1935 krajinský viceprezident, Bratislava
1932 - 1938 predseda Spolku slovenských spisovateľov
1933 šéfredaktor časopisu Slovenské smery umelecké a kritické
1939 - 1945 podporoval protifašistické hnutie
Ocenenia
1945 národný umelec
Na začiatku akademického roku 2006/2007 sa v Sládkovičove začala kreovať Fakulta práva Janka Jesenského.
Je v poradí šiestou právnickou fakultou na území Slovenska. Viac informácií sa dozviete na oficiálnej stránke fakulty www.fpjj.sk.
|