|
Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk |
Ivan Horváth
/ spisovatelia
|
|
|
Ivan Horváth
prozaik, publicista, prekladateľ, autor termínu nadrealizmus, verejný činiteľ
* 26.07.1904 Senica + 5.9.1960 Bratislava
|
|
vzdelanie |
|
1910 - 1914 evanjelická ľudová škola, Senica
1914 - 1922 gymnázium, Bratislava v Bratislave
1922 - 1924 Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
1924 - 1927 štúdium na diplomatickej sekcii Slobodnej školy politických náuk na Sorbone, Paríž
1928 titul doktora práv – JUDr., Bratislava
|
|
životopis |
|
Bol vychovávaný v senickom panslávskom dome, ktorého tradície siahali až do revolučného štúrovského a hurbanovského pokolenia, čo ovplyvnilo jeho smerovanie a tvorbu. Pravidelne prispieval do časopisu Mladé Slovensko a Slovenský svet. Prinášal prvé informácie o francúzskom surrealizme, ktorý potom našiel ozvenu v slovenskom nadrealizme. Aktívne sa zúčastnil na protifašistickom boji.
Bol stúpencom sociálnej demokracie a mal blízko k davistom.
Patrí k predstaviteľom modernej poprevratovej prózy, reagujúcej na európsky literárny vývin v období zrodu umeleckých avantgardných prúdov. Jeho spôsob umeleckého vyjadrovania je nový v tom, že uplatňoval voľnosť asociácií, prerušoval dejové pásmo odbočeniami zo skutočnosti do predstáv a dával veľa miesta na zachytenie emócií.
Zdôrazňoval estetickú funkciu literatúry v novej fáze rozvoja slovenskej spoločnosti, pričom mu veľmi pomohla rozhľadenosť v európskej kultúre.
Počas druhej svetovej vojny nepublikoval v novinách a časopisoch, ale neprestajne písal knihy. Venoval sa v nich psychike postáv, analýze ich mravných problémov a vnútorných konfliktov na pozadí doby.
Po oslobodení sa angažoval pri upevňovaní ľudovej demokracie ako verejný činiteľ a podporoval progresívne ciele novej kultúrnej politiky.
Veľmi rád hrával bábkové divadlo, aktívne sa zaujímal o umeleckú fotografiu a filmovanie
V Bratislave na Ulici Ivana Horvátha 14 je po ňom pomenované gymnázium.
Svoju tvorbu často uverejňoval pod pseudonymami:(-h); (ih); (ih.); (I.H.); I. H. O.; I. H. Olšovský; Ivan H. Olšovský; Ivan Horváth Olšovský; Ivan Olšovský; Ján M. Hort; Ohio; (-rá.)
Pôsobenie:
1928 advokátsky koncipient u Ivana Dérera v Bratislave a u Ivana Makoviča v Novom Meste nad Váhom
1931 - 1939 verejný notár, Senica
1939 - 1945 samostatný advokát, Senica
1943 člen ilegálnej SNR (Vianočná dohoda)
1945 poslanec SNR, neskôr povereník na ministerstve spravodlivosti
1945 - 1948 podpredseda SNR
1946 - 1948 šéfredaktor Kultúrneho života
1948 - 1950 česko-slovenský veľvyslanec, Budapešť
1950 - 1959 väznený
1959 zamestnanec Úradu sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, Bratislava
1963 občiansky a stranícky rehabilitovaný
Ocenenia:
1963 Rad republiky (in memoriam)
1969 Rad práce (in memoriam)
|
|
tvorba |
|
Próza:
1923 Mozaika života a snov
1928 Človek na ulici (dve novely: Bratia Jurgovci a Laco v Bratislave)
1929 Strieborný prach
1930 Vízum do Európy
1932 - 3198 Zločin neživých vecí; Tieň okolo nás; Posledná kauza a Zbytočný návrat
1944 Tak sa to malo stať
1947 Návrat do Paríža (mala vyjsť v roku 1938)
1948 Život s Laurou
Bábková hra:
1948 Počkaj nás, Gašparko
Preklad:
Život (Maupassant)
Súborné dielo:
1964 - 1966 Spisy
Výber:
1973 Dom s dvoma Amormi
|
|
zdroj |
Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1978; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová
|
(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk. |