historik, publicista, redaktor, evanjelický, neskôr katolícky kňaz, básnik, prozaik, autor homiletickej a historickej literatúry, literárny kritik a teoretik
* 3.02.1812 Záborie
+ 23.1.1876 Župčany
1818 – 1821 základná škola, Záborie, Horný Jasen a Záturčie
1821 – 1823 nižšie gymnázium, Necpaly
1823 – 1827 gymnázium, Gemer
1827 – 1832 Evanjelické lýceum, Kežmarok
1832 – 1834 teológia na kolégiu, Prešov
1838 – 1840 teológia na univerzite, Halle
Pochádzal z rodiny drobného zemana. Národne sa uvedomil na lýceu v Kežmarku. Považujú ho za rozporuplnú osobnosť, analytika, komentátora a kritika romantických ilúzií o živote. Snažil sa pomáhať ľuďom, no narážal na hlbokú ľahostajnosť a zostával nepochopený. Na rozdiel od celej družiny štúrovcov uprednostňoval odstránenie hmotnej biedy ľudu, odsudzoval postup uhorských revolucionárov a orientáciu Slovákov na Viedeň. Ako zásadový racionalista, ktorý odmietol spisovnú slovenčinu, sa dostal do polemiky so Štúrom a ďalšími. Výhrady mali okrem iného k jeho archaickému jazyky a antickým formám poézie, ktoré zásadne odmietali.
Pod tlakom existenčnej a ideovej krízy konvertoval na katolicizmus. Jeho nádeje sa však nesplnili a musel zápasiť s obojstrannou nedôverou.
Protirečivosť jeho diela spočíva v paradoxnej konfrontácii prvkov klasicizmu, romantizmu a náznakov realizmu v ich extrémnych polohách. Všetko, čo presahovalo kritériá racionalizmu, stalo sa predmetom jeho karikatúrnej deformácie, paródie a pamfletických direktív.
Ako klasický básnik začal svoju tvorbu ódami, dumami, hrdinskými listami, epigramami s vlasteneckou tematikou. Motívy jeho poézie vyplynuli z kollárovskej idey všeslovanstva, polemického postoja voči vládnym kruhom, ako aj voči romantickej aktivite vlastnej generácie. Tvorba obsahuje veľa archaických čŕt.
Základnou témou dramatickej tvorby sú tragické dôsledky zrady, bratovraždy a vierolomnosti, ktoré vyvolávajú večný kolobeh pomsty a zvádzajú dejinný vývoj na scestie. Ťažisko jeho tvorby je v parodistickej grotesknej próze. V nej zobrazil kolízie porevolučných čias, konflikty klasických ideálov a romantických ilúzií na pozadí nových javov sociálno-politickej krízy doznievajúceho feudalizmu. Pred literárnou konvenciou ho chránili historické fakty, detaily života a autobiografické prvky. Preto sa jeho osudom stala ideová opozícia, nie literatúra v dobovom, napr. romantickom, alebo inom zmysle slova. Navždy ostal nekompromisným analytikom, komentátorom a kritikom romantických ilúzií o živote.
Podľa neho je pomenované divadlo v Prešove.
Jonáš Záborský uverejňoval svoju tvorbu pod pseudonymami: Drotár Fedor; J. Z.; Magurský; Vojan Josifovič; Z. Z.
Pôsobenie
1834 – 1839 kaplán, Pozdišovce
1840 kaplán, Liptovský Mikuláš
1840 – 1842 farár, Rankovce
1842 prestup do rímskokatolíckej cirkvi
1843 vysvätený za kňaza
1843 – 1850 nemecký kaplán, Košice
1848 – 1849 väznený za prechovávanie Žiadostí slovenského národa
1850 profesor gréčtiny na právnickej fakulte, Košice
1850 – 1853 redaktor vládnych Slovenských novín, Viedeň
1853 katolícky kňaz, Župčany
tvorba
Poézia
1836 Na Slowáků
1840 a 1866 Bájky
1851 Žehry-Básně a dvě řeči
1851 V otázce časoměru
1853 Múdrosť života v chrámových řečech
1862 Zhovor drotára Fedora
1863 Vstúpenie Krista do Raja
Próza
1864 Mroč
1870 Panslavistický farár
1870 Hlovník edzi vzbúreným ľudom
1873 Dva dni v Chujave (dve časti: Deň pekný a Deň škaredý)
1914 Nálezca pokladu
1930 Kulifaj
1934 Dobrodružstvo v Kocúrkove
1935 Svätoplukova zrada
Dráma
1862 Holub
1865 Básne dramatické
1865 Najdúch
1865 Budín
1866 Lžedimitrijady čili Búrky lžedimitrijovské v Rusku
1870 Divadelné hry Jonáša Záborského
1873 – 74 Bitka pri Rozhanovciach
Činohra
Jánošíkova večera
Striga
Historické práce
Dejiny uhorského kráľovstva od začiatku do čias Žigmundových (ostali v rukopise)
Štúdie v Letopise Matice slovenskej
Iné
1872 Rodine v Záborí Jonáš Záborský
1912 Vlastný životopis
1912 Faustiáda (iba v rukopise)
1929 Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska
1934 Dobrodružstvo v Kocúrkove (O siedmich vojvodoch maďarských, Básnici, Faustiáda) Melantrich - Praha.
1961, 1984 Faustiáda.
1969 Alžbeta Báthoryčka.
1969 Ďorde Čierny.
1982 Panslavisticky Farár
1989 Dielo I, II (Výber z diela) Tatran - Bratislava
2012 Dejina Kralovstva uhorskeho ako presny prepis jeho rukopisu
Výber
1953 – 54 Výber z diela I-IV
Encyklopédia Slovenska, V. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1981; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová
(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.