Vlastné meno: Božena Slančíková
Pochádzala z rodiny evanjelického farára, spoluzakladateľa Matice slovenskej, mala 10 súrodencov. V rodine bol intenzívny záujem o literatúru, ktorý sa prejavil aj vydávaním rukopisného zábavno-poučného časopisu Ratolesť (zachovalo sa len 1. číslo z roku 1887; prvýkrát použila pseudonym Timrava).
Celý život prežila v zapadnutom kraji, na novohradských vrchoch, čo sa plne prejavilo v jej literárnom diele. Začínala s rukopisnými veršami Pesničky. Napísala zhruba 70 „pesničiek“. Podľa jej názoru, obmedzovali jej tvorivé schopnosti, preto sa orientovala na prózu.
Jej prínos spočíva v novom a novátorskom spôsobe písania, lebo svoje postavy nenechala len trpne prijímať údery osudu, ale viedla ich k tomu, aby sa proti životu, ktorý ich gniavil, búrili. Charakteristické pre ňu bolo úsilie o nový výraz textu, ktorý spočíval na využívaní viacvýznamovosti slova; so sarkazmom zobrazila pomery v slovensky národne orientovanej spoločnosti a kriticky opísala jej malomeštiacke neduhy. Pri ironickom tóne sa sústreďovala na psychológiu hrdinov, ktorí sú vnútorne samým protirečením. Konfrontovala konanie svojich postáv s ich cítením a myslením, a tak vytvárala svojskú formu vnútorného monológu.
I keď jej dielo znamená vrchol slovenského realizmu, svojím dôrazom na psychológiu postáv, životným pocitom, je však už blízke tvorbe Slovenskej moderny.
Pôsobenie
1900 spoločnica Pavly Országhovej, Dolný Kubín
1919 – 29 učiteľka v štátnej detskej opatrovni, Ábelová
Ocenenia
1937 štátna cena za novelu Dve doby
1947 národná umelkyňa
|
Encyklopédia Slovenska, V. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1981; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová |