1839 Emericianum, Bratislava
1839 - 1847 teológia, Ostrihom, Trnava a Bratislava

Ján Palárik sa narodil v rodine roľníka, pričom otec pôsobil aj ako organista a učiteľ. Základné vedomosti získal v otcovej škole v Rakovej. Potom absolvoval 4 roky gymnázia v Žiline a 5. a 6. triedu s výborným prospechom v maďarskom Kecskeméte.

Patrí k priekopníkom divadla a divadelníctva na Slovensku.
Roku 1852 sa definitívne postavil za Štúrovu spisovnú slovenčinu a na bratislavskej schôdzi podporil Hattalovu gramatiku.

Politické články uverejňoval v časopise Priateľ školy a literatúry. Zastával tézu, že slovenský národ nemôže čakať pomoc od viedenského dvora, ale sa musí postarať o seba sám v rámci uhorského štátu. Publicistikou činnosťou vytváral ucelenú koncepciu národného povedomia na základoch cyrilo-metodskej tradície. (Je pevne zakotvená aj v preambule Ústavy Slovenskej republiky z roku 1992.) Vítal éru ústavnosti, poukazoval na chyby v národnej politike a usiloval sa dorozumieť s maďarskými liberálmi. Aj keď sa dostal do rozporu s prívržencami Memoranda, pri zakladaní Matice slovenskej s nimi spolupracoval.

Ako farár zastával relatívne progresívne názory. Horlil za občianske práva, národnú i sociálnu slobodu, zastával sa demokratizačných reformných zásad v cirkvi. Kládol dôraz na kultúrne a kresťanské staroslovienske tradície, čím prispel k slovenskej spolupatričnosti. Jeho názory sa nepáčili cirkvi, ktorá ho odsúdila na mesačné cirkevné väzenie.

Po konfliktoch s cirkevnou hierarchiou účinne ovplyvňoval a formoval slovenskú spoločnosť cez dramatickú tvorbu, ktorá tvorí hlavný význam v literárnej činnosti. Do centra svojho záujmu postavil prostý ľud, cez postavy vyjadroval pálčivé problémy národného života, najmä odrodilstvo a úžerníctvo. V stati Dôležitosť dramatickej národnej literatúry vyslovil názor, že „v národných divadelných kusoch“ sa má zobraziť „rodinný i spoločenský život národa nášho s jeho dobrými i zlými stránkami, s cnosťami i tôňami v zaujímavých a pikantných výjavoch...“ Jeho veseloherná tvorba je cenná najmä preto, lebo vedela v jasných farbách predstaviť dobovú atmosféru zo závažného dejinného úseku národnej aktivity.

Činný bol aj pri organizovaní národného školstva a osvety. Napísal niekoľko učebníc náboženstva, čítaniek a gramatík pre slovenské školy. Podporoval založenie slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom a kníhtlačiarenského spolku Minerva v Pešti.

V jeho rodisku sa od roku 1968 každoročne koná súťažný festival ochotníckych súborov Palárikova Raková.

Pôsobenie:

1847 vysvätený za kňaza, Ostrihom
1847 - 1850 kaplán, Starý Tekov,
1851 - 1852 kaplán, Banská Štiavnica
1850 - 1851 vydal prvé číslo časopisu Cyrill a Method
1851 za odvahu a slobodomyseľné názory odsúdený na 3 týždne do kláštorného väzenia, Ostrihom
1851 - 1862 pôsobil na nemeckej fare, Budapešť
1852 - 1856 redigoval Katolícke noviny pre dom a cirkev
1862 až do smrti farár v Majcíchove
1863 člen prípravného výboru Matice slovenskej
1868 účasť na založení novej politickej strany, tzv. Novej školy slovenskej

tvorba

Dráma:

1858 Inkognito
1860 Drotár
1862 Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
1864 Dimitrij Samozvanec (posmrtne)

Štúdia:

1860 Dôležitosť dramatickej národnej literatúry

Náboženské učebnice a gramatika:

1855 - 1856 Spisy pre mládež (3 zväzky; od nemeckého spisovateľa Christopha Schmidta, v prekladoch Michala Chlebáka)
1858 Concordia (almanach spolu s Jozefom Viktorinom)

Iné:

1852 Ohlas pravdy v záležitosti spisovné reči slovenské
1860 Dôležitosť dramatickej národnej literatúry
1862 O vzájomnosti slovenskej

Preklad:

1856 Schmid, Ch.: Kvetný košíček