Ladislav Nádaši Jégé sa narodil v rodine advokáta Antona Nádašiho (jeho pôvodným priezviskom bolo Odrobiňák, pod maďarizačným tlakom si však zmenil meno na Nádaši), ktorý bol v Dolnom Kubíne dlhoročným starostom. Ladislava práve otec zasvätil do štúdia jazykov a vzbudil v ňom záujem o literatúru. V roku 1883 maturoval na gymnáziu v Levoči. Počas štúdií utrpel vážny úraz nohy, ktorý mal následky po celý život. Po maturite začal študovať na lekárskej fakulte v Prahe. Mal plán odísť ako lekár medzi amerických Slovákov do Clevelandu, rodinné problémy (krach banky, v ktorej bol jeho otec riaditeľom) však jeho plány zmenili. Ako praktický lekár sa usadil v Dolnom Kubíne. Postupne sa stal obvodným, okresným, čestným stoličným a župným lekárom Oravskej župy, napokon ho vymenovali za zdravotného radcu. S výnimkou krátkeho pôsobenia v Bratislave (1924-25) prežil Jégé celý život v Dolnom Kubíne. V roku 1920 kandidoval za Slovenskú národnú a roľnícku stranu. V rokoch 1918 až 1922 bol pomocníkom redaktora a neskôr redaktorom novín Naša Orava a v rokoch 1923 až 1925 sa stal redaktorom časopisu Orava. Na jeho zdravotný stav nepriaznivo zapôsobili politické udalosti, ktoré sa priamo dotýkali aj jeho rodiny. Dcéra s manželom (ktorý bol Čech) a s rodinou sa musela po vzniku Slovenskej republiky vysťahovať do protektorátu. Jégé onedlho zomrel na srdcovú porážku.

tvorba

Nádašiho literárne začiatky sú spojené s jeho štúdiom na pražskej lekárskej fakulte. Popri Kukučínovi, Tajovskom, Šrobárovi, Makovickom, Škarvanovi a iných bol aktívnym členom a viacnásobným funkcionárom študentského spolku Detvan. Pripravoval referáty o súčasnej európskej literatúre, bol vzdelaným a rozhľadeným kritikom a čoskoro začal sám literárne tvoriť.
Pod pseudonymom Dr. Ján Grob (z jeho začiatočných písmen neskôr vznikol Nádašiho nový pseudonym Jégé) písal humoresky, črty a besednice pre Národné noviny a Slovenské pohľady, ako napríklad Žart, Veda, Kúra, Omyl, novelu Výhody spoločenského života a iné. Pranieroval v nich malomestskú spoločnosť a charakterové nedostatky svojich súčasníkov. V jeho dielach nechýbal humor, irónia a sarkazmus. Už vtedy uplatňoval kritickú, realistickú metódu zobrazovania.
Zaujímal sa nielen o literatúru, ale aj o sociálne dejiny, dejiny umenia, o filozofiu, psychológiu a nové objavy prírodných vied. Jeho pozornosť vzbudil najmä predstaviteľ francúzskeho naturalizmu Emil Zola, ktorý ovplyvnil neskoršiu Jégého tvorbu. Napísal historické romány Adam Šangala a Svätopluk, historické novely a povesti Z dávnych časov, Wieniawského legenda, Kuruci, Jaríkovský kostol, Horymír, Magister rytier Donč, Rozličné osudy, Jedovaté kvety a Krásne časy rokoka.
Vydal tiež zbierku historických noviel z čias renesančného Talianska Itália.
Novely – rozprávky z oravského prostredia zhrnul v zbierkach Kozinský mlyn a Medzi nimi.
Významnými dielami sú jeho spoločenské romány Cesta životom, Alina Orsághová a S duchom času.
Menej úspešné boli jeho dramatické pokusy, bol však jedným z najprísnejších literárnych kritikov.

Diela:

1897 Pomsta (poviedka)
1889 Výhody spoločenského života (novela)
1922 Wieniawského legenda
1923 Adam Šangala (román)
1925 Krpčeky sv. Floriána (dráma)
1925 Mia (dráma)
1925 Kuruci (novela)
1926 Magister rytier Donč (novela)
1926 Horymír (novela)
1928 Svätopluk (román)
1930 Cesta životom (autobiografické dielo)
1931 Itália (zbierka noviel)
1931 Kozinský mlyn
1932 Alina Orságová (román)
1934 Medzi nimi (zbierka noviel)
1937 S duchom času (román)