|
PhDr.
Emil Boleslav Lukáč
básnik, prekladateľ, publicista, autor štúdií, úvah, prednášok, komentárov a recenzií, redaktor
* 1.11.1900 Hodruša (dnes Hodruša-Hámre) + 14.9.1979 Bratislava
|
1906 - 1910 evanjelická cirkevná škola, Hodruša
1910 - 1918 evanjelické lýceum, Banská Štiavnica
1918 - 1922 Evanjelická bohoslovecká fakulta a Filozofická fakulta UK, Bratislava
1922 - 1924 fakulta protestantského bohoslovia a filozofická fakulta v Sorbone, Paríž
1928 evanjelická teologická fakulta, Lipsko
1934 doktorát filozofie
|
Významná osobnosť slovenskej medzivojnovej a povojnovej literatúry a spoločenského, kultúrneho i politického života. Prekladal z maďarskej, francúzskej, ruskej a anglickej literatúry.
Písal pod vplyvom protivojnovej a vlasteneckej lyriky P. O. Hviezdoslava a M. Rázusa. Keďže bol nemanželské dieťa, vedel sa hlboko vciťovať do bôľov a smútkov iných ľudí. Všetky otázky existencie človeka v spoločnosti riešil v duchu kresťanského humanizmu. Preto mu ostal najbližší symbolizmus ako spôsob vyjadrovania jeho básnických posolstiev. Bol vedúcim predstaviteľom neosymbolizmu v slovenskej medzivojnovej poézii. Najbezpečnejšou istotou mu bol domov. Jeho mladícke očarenie i konfrontáciu s domovom odrážajú dve básnické zbierky s témou Paríža.
V duchu štúrovskej poézie sa pokúsil o novú básnickú syntézu Slovenska a vrátil sa aj k niektorým osobnostiam národných a literárnych dejín (Holuby, Šulek, M. Kukučín). Slovenské etnikum a jeho kultúru hodnotil aj cez prizmu svojich zážitkov a poznatkov z cudziny, aby tak názornejšie dokumentoval myšlienku prirodzenej svojbytnosti Slovenska v európskom kontexte.
Osobitný význam mal jeho vzťah k mladším slovenským spisovateľom – posudzoval, opravoval, korigoval a publikoval mnohé ich prvotiny. Nekompromisne zastával požiadavku pravdivosti umenia a v presadzovaní myšlienky ľudskosti.
V roku 1936 zorganizoval I. kongres slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach. Rozsiahla je aj jeho prednášková a literárna činnosť v desiatkach časopisoch a denníkov. Boli to drobné články, komentáre, recenzie, ale aj rozsiahlejšie state a štúdie o literárnej, sociálnej, filozoficko-náboženskej a politickej problematike.
Emil Boleslav Lukáč uverejňoval svoje diela aj pod pseudonymami: lč; Lč.
Pôsobenie:
1920 redaktor Národných novín, Martin
1922 - 1924 kaplán, Martin, Modra a Brezno
1924 administrátor, Brezno
1924 generálny tajomník evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku pre odbor mládeže, Bratislava
1924 - 1934 redigoval časopis Nový rod
1924 zakladateľ Spolku slovenských spisovateľov
1926 - 1933 učiteľ na Hudobnej a dramatickej akadémii, Bratislava
1928 redigoval jeden ročník Mladého Slovenska
1929 pôsobil v kultúrnych rubrikách novín Slovenský večerník a A-Zet
1930 redaktor časopisu LUK
1933 - 1947 profesor na Dievčenskom reformovanom gymnáziu, Bratislava
1933 - 1938 redigoval revue Spolku slovenských spisovateľov Slovenské smery
1933 - 1938 tajomník Spolku slovenských spisovateľov, predseda literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej
1936 - 1939 poslanec Národného zhromaždenia, Praha
1940 - 1944 založil a viedol časopis Tvorba
1946 - 1950 viedol kultúrnu rubriku spoločenského časopisu Týždeň
1948 - 1950 redigoval časopis Tvorba
1947 - 1950 prednosta odboru pre literatúru a umenie na Povereníctve školstva a osvety, Bratislava
1948 - 1950 redaktor časopisu Tvorba
1950 - 1955 Literárne múzeum Janka Jesenského
1955 - 1966 korektor v Západoslovenských tlačiarňach, Bratislava
1965 - 1970 tvorivá dovolenka Slovenského literárneho fondu
Ocenenie:
1976 titul zaslúžilý umelec
|
Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1979; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová |