Ján Kalinčiak pochádzal z rodiny evanjelického farára. Rozhodujúce pre jeho národné prebudenie bolo lýcejné štúdium, kde sa spoznal s mnohými predstaviteľmi. Najvýznamnejšie pre jeho osobné a literárne formovanie boli kontakty s družinou štúrovcov a najmä priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Po návrate zo štúdií v Halle sa rozišiel s Ľ. Štúrom, ktorý ho nevzal za redaktora Slovenských národných novín a prijal miesto vychovávateľa v rodine Landererovcov vo Vindšachte pri Banskej Štiavnici.
Prvé básne, prózy i kritické posudky čítal v bratislavskom Ústave reči a literatúry čs., niektoré satirické príspevky uverejnil v roku 1841 v rukopisnom časopise Buben. Bol jedným z prvých, ktorí začali písať novou spisovnou slovenčinou. Výborne ovládal rytmus i ducha ľudovej poézie.
Ťažisko jeho umeleckej tvorby je v próze. Patrí k hlavným predstaviteľom slovenskej romantickej prózy, ktorá bola ovplyvnená jeho pôvodom. Spracúval námety z uhorských dejín, z rôznych končín Slovenska v duchu štúrovského historizmu, nastoľoval osobné a spoločenské problémy, ako konflikt medzi osobným a nadosobným, medzi láskou a povinnosťou. Prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho historického úpadku.
Ako inšpiráciu využíval aj historické udalosti, miestne povesti a ústne podanie. V historických prózach prevažujú novely z čias bojov proti Turkom alebo z protihabsburských povstaní, príbehy šľachtických rodov, v ktorých ide o vysoké mravné hodnoty, o česť umrieť za národ. Prejavil všestrannosť a mimoriadnu erudíciu v estetike. Jeho cieľom bolo stvoriť historickú novelu a položiť základy umeleckého štýlu v próze. Na motívy jeho Reštavrácie vznikol film Zemianska česť.
Z literárnokritickej práce je najvýznamnejšia jeho polemika so zástancami Záborského básnickej knihy Žehry. Podarilo sa mu v nej prebojovať teoretické princípy slovenského literárneho romantizmu proti klasicizmu. Stať Spomienky na Ondreja Sládkoviča je prvým rozborom Sládkovičovej poézie a dištancuje sa v nej od Štúrovho preceňovania folklóru. Povšimnutia hodnú teoretickú a pedagogicko-filozofickú úroveň majú jeho Reči k študentstvu, ktoré na začiatku a konci každého školského roku prednášal ako riaditeľ gymnázia v Tešíne.
Veľký kus práce vykonal aj na poli kultúrno-organizačnom a spoločensko-výchovnom. Jeho pedagogická práca mala pevné filozofické a teoretické zázemie.
Ján Kalinčiak uverejňoval svoju tvorbu aj pod pseudonymami: Janko; J. K.; Kačnilák.
Pôsobenie:
1846 riaditeľ Evanjelického gymnázia, Modra
1858 učiteľ latinčiny, nemčiny a maďarčiny na Evanjelickom gymnáziu, Modra
1858 - 1869 riaditeľ nemeckého Evanjelického gymnázia, Tešín
1869 predčasne penzionovaný; krátko pôsobil ako redaktor literárneho mesačníka Orol
1870 - 1871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol
|
Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1979; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; foto: internet; spracovala Viola Tóthová |