Jeho otec Engelbert Kempelen bol vysokým colným úradníkom, cisár Karol III. ho dokonca povýšil do šľachtického stavu. Študoval filozofiu a právo v Győri a vo Viedni. Ovládal osem jazykov, okrem rodnej nemčiny a úradnej latinčiny tiež všetky hlavné svetové jazyky, maďarčinu a slovenčinu. Tieto i ďalšie osobnostné kvality ho predurčili, aby zastával významné funkcie. Už krátko po skončení štúdií sa stal tajomníkom uhorskej dvorskej komory a ako tridsaťročného ho Mária Terézia menovala riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. Dozeral však napríklad aj na kolonizáciu Banátu, kde viedol boj proti zbojníckym bandám, a v Temešvári. Riadil tiež presťahovanie univerzity z Trnavy do Budína. Ako riaditeľ soľných baní zmodernizoval banské zariadenie a zaslúžil sa o vytvorenie lepších podmienok pre baníkov, čím sa zvýšila produktivita baní. V osemdesiatych rokoch konal dozor nad rekonštrukciou budínskeho hradu i nad stavbou mestského divadla. Najväčšiu slávu však priniesli Kempelenovi dva tajomné mechanizmy - šachový a hovoriaci automat. Boli to výsledky jeho túžby, ktorú sám akoby zhrnul vo vete: "Možno sa napokon na konci tohto, na objavy tak bohatého storočia objaví majstrovská ruka, ktorá taký vynález, ktorý sa doteraz pokladal za nemožný, zakrátko realizuje do úplnej dokonalosti." Keď bol v roku 1769 svedkom Pelletierových "matematických predstavení", založených prevažne na magnetizme, vyhlásil na mieste, že zhotoví omnoho dokonalejší automat. A skutočne, o šesť mesiacov neskôr predstavil svojho hráča šachu. Za akýmsi písacím strojom, plným prevodových mechanizmov, sedela figurína Turka, hrajúca šach. A to tak dobre, že porážala aj zdatných hráčov. Predviedol ho pred viedenským dvorom i pred ruskou delegáciou na čele s veľkokniežaťom Pavlom. Kempelen s automatom absolvoval aj turné po Nemecku, Francúzsku a Anglicku. Pred začatím hry vždy otvoril stroj, aby ukázal, že sú v ňom iba mechanizmy, uvádzajúce do pohybu figurínu Turka. Pri hre dokázal Turek prstami chytiť šachovú figúrku a preložiť ju na patričné miesto. Turek aj pokyvoval hlavou pri garde, šachu, či záporne pri chybnom ťahu súpera. Zhruba po každom dvanástom ťahu bolo treba stroj znovu natiahnuť. Na začiatku deväťdesiatych rokov kúpil automat od Kempelena pruský kráľ Fridrich II. Hral na ňom aj cisár Napoleon. Napokon sa dostal do rúk princa Eugena Beaurnaisa, ktorý oň však údajne stratil záujem, keď sa dozvedel "tajomstvo" automatu. To s pravdepodobnosťou blízkou istote spočívalo v tom, že v ňom sedel živý šachista, možno skrytý za systémom zrkadiel. V každom prípade bola obdivuhodná mechanická stránka šachistu, kombinujúca zrejme pružinový pohon s riadením ukrytého hráča.
V prípade šachového automatu bol teda Kempelen, hnaný túžbou prísť s obrovským objavom a nútený do toho i vlastným prísľubom, iluzionistom. Naopak, v prípade hovoriaceho stroja sa stal zrejme sám obeťou ilúzie. Nešlo od základu o podvod, Kempelen sa poctivo a invenčne snažil takýto stroj vyrobiť. Hoci existuje teória, že keď stroj nie a nie dosahovať potrebné výsledky, pomáhal si Kempelen aj bruchovravectvom. Pôvodne bola možno poctivá aj jeho snaha skonštruovať hráča šachu, ako dieťa osvietenectva bol zrejme presvedčený o neobmedzených možnostiach vedy i svojho rozumu. Prototyp hovoriaceho stroja pozostával z hlasovej trubice vo funkcii hlasiviek, gájd ako pľúc, úst s príslušnými časťami a nosnej trubice. Regulovateľnou trubicou sa mala riadiť výslovnosť. Kempelen však sám priznával, že nenašiel materiál, ktorým by nahradil jazyk, mäkké podnebie, zuby a pery, ktoré hrajú pri výslovnosti väčšiny hlások zásadnú úlohu. Názory dnešných odborníkov na možnosti Kempelenovho stroja sa líšia. Podľa niektorých "mohol vydávať najviac neartikulované zvuky, ponášajúce sa na ľudskú reč, jednotlivé hlásky a prípadne aj na jednotlivé slová". Naopak, v Americkej akustickej spoločnosti prednášali v roku 1949 o Kempelenovom automate a hodnotili ho slovami: "Na sklonku osemnásteho storočia Uhor Wolfgang Kempelen prvý zostrojil dokonalý a v podstate napodiv dobre fungujúci hovoriaci stroj."
V tieni týchto "vynálezov" - asi skôr s úvodzovkami, než bez nich - čiastočne zostalo to, čo bolo významné pre budúcnosť. Niekedy to pritom boli i súčasti jeho tajomných automatov. Medzi Kempelenove prínosy patrí prototyp umelých končatín, špeciálny písací stroj pre slepcov, podrobný rozbor fonetiky, tvorby zvukov a genézy európskych jazykov, či rôzne systémy čerpania vody. Do parku cisárskeho zámku Schönbrun vo Viedni skonštruoval vodomet, náročným systémom čerpadiel vyriešil problém dopravy vody na Bratislavský hrad. Projektoval aj budovu divadla v Budíne.

tvorba

Pre bratislavský hrad skonštruoval čerpadlo, ktoré ťahalo vodu z Dunaja, vo viedenskom Schönbrunne postavil vodomet, v Bratislave vybudoval pontónový most a na Žitnom ostrove zavlažovacie zariadenie.
Písal dokonca aj verše a drámy, hoci v týchto oblastiach sa príliš nepresadil. Zaznamenal vari jediný úspech hodný zaznamenania, a to keď jeho melodrámu Perseus a Andromeda hrali v roku 1781 v Národnom divadle vo Viedni. Bol i uznávaným maliarom a rytcom.