Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
 Július Barč-Ivan / spisovatelia

Július Barč-Ivan

Július Barč-Ivan
dramatik, prozaik, publicista, evanjelický farár

* 1.05.1909 Krompachy
+ 25.12.1953 Martin
vzdelanie

1926 Právnická fakulta, Praha, pre pľúcne ochorenie štúdium nedokončil
1930 - 1934 Evanjelická teologická fakulta, Bratislava

životopis

Jeho otec bol učiteľom, matka detskou opatrovateľkou. Keďže bola maďarskej národnosti, vyrastal v dvojjazyčnom rodinnom prostredí. Neskôr si osvojil aj znalosť francúzštiny a nemčiny, čo využil pri rozširovaní si svojich literárnych obzorov. Ľudovú školu a prvú triedu meštianky vychodil v Krompachoch. Potom študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Prešove a Košiciach, kde v roku 1926 zmaturoval.

Do literatúry vstúpil v polovici 30. rokov hrami, ktoré majú sociálnu osnovu, no menej výraznú ideovú líniu. Myšlienkove, motivicky i dramatickými osobami sa priblížil k typu expresionistickej drámy, hoci sa nevzdával ani pozícií kresťanského humanizmu. Ako prvý zo slovenských dramatikov sa odvážil vysmiať sa karieristom nového režimu, korupčníctvu a poukázať na všetky negatívne javy toho obdobia. Až do oslobodenia bol jediným sústavne píšucim slovenským dramatikom, raziacim kvalitou svojej tvorby nové cesty drámy. Zaradil sa k autorom, ktorí sa usilovali prekonať tradície domáceho literárneho vývinu a priblížiť slovenskú dramatickú tvorbu k snahám svetovej literatúry. Ako prozaik sa primkol k moderne a ozvláštňoval svoje novely sujetovo i štylisticky. Patrí k najvýznamnejším dramatikom expresionistickej orientácie: bol najhlbší myšlienkovým ponorom, najvyspelejší formovou technikou. Pokúsil sa tiež o satirický žáner s politicky aktuálnym kritickým ostrím, neskôr sa obrátil k žánru tragédie, pokúšal sa o typ filozofickej drámy. Humanistické cítenie ho viedlo k spracúvaniu sociálnych a politických tém a natrvalo u neho prevládal etický zreteľ. Zachytáva aj motívy ľudskej osamotenosti a konfliktnosti v rodine.

Vyhovovala mu forma drámy s tragickými prvkami. Celá jeho dramatická tvorba je preniknutá ideou boja o lepšieho a čistejšieho človeka.

Súcit s utláčanými a prenasledovanými a viaceré zvláštnosti literárneho vyjadrovania sa stali od samého začiatku jednou z trvalých vlastností jeho prozaickej i dramatickej tvorby. Svojim motívom dáva utopicko-fideistický podtext.

Pôsobenie:

1934 - 1935 kaplán, Užhorod
1935 - 1941 evanjelický farár, Pozdišovce
1942 - 1946 tajomník Slovenskej národnej knižnice, Martin
1943 redigoval Obežník slovenskej národnej knižnice
1943 - 1951 podpredseda Slovenského spevokolu
1944 a 1946 redigoval periodikum Slovenská národná knižnica
1944 - 1945 šéfredaktor povstaleckých Národných novín
1946 - 1948 štipendista Matice slovenskej
1949 - 1953 referent a katalogizátor bibliotéky Matice slovenskej

tvorba

Próza:

1933 Pohádka (zbierka poviedok a noviel)
1940 Predposledný život
1948 Železné ruky (román)
1957 Husličky z javora
1968 Úsmev bolesti (vydané posmrtne)

Dráma:

1935 3000 ľudí
1936 Človek, ktorého zbili
1936 Pevec boží
1938 Diktátor (cenzúrou zakázaný)
1941 Mastný hrniec
1942 Na konci cesty
1943 Matka
1944 Neznámy
1945 Dvaja
1948 Veža
1948,1963 Koniec
1949 - 1950 Poeta laureatus

Incenácie:

1943 Matka
1944 Neznámy
1945 Dvaja
1947 Veža

Publicistika:

1971 Cesta myšlienky
Jednoaktovky a fragmenty
Sérum hlúposti (fraška)
Chanson triste (fragment o Čajkovskom)
Odkaz (Na Deň baníkov)
Ivan Hrozný (náčrtky k hre o bláznoch)

zdroj

Encyklopédia Slovenska, I. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1977; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Slovensko, Kultúra – I. časť, Obzor – Bratislava, 1979; spracovala Viola Tóthová

(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.