Základnú školu vychodil v rodisku, potom sa vyučil za spojára v Strednom odbornom učilišti spojov v Košiciach. Popri zamestnaní absolvoval Gymnázium v Prievidzi. Po maturite roku 1965 študoval novinárstvo na FF UK v Bratislave.

Narodil sa v rodine poľnohospodárskeho robotníka, neskôr banníka. Po skončení štúdia sa stal redaktorom, potom zástupcom šéfredaktora a neskôr šéfredaktorm spoločenského týždenníka Sloboda. Po novembri 1989 pracoval ako redaktor a neskôr šéfredaktor Slovenského denníka. V rokoch 1991 - 1993 bol politickým pracovníkom Kresťanskej sociálnej únie. V rokoch 1993 - 1996 pracoval v Kancelárii prezidenta SR, odtiaľ prešiel v roku 1996 do Národného literárneho centra ako odborný pracovník. Od roku 1999 pracuje v Národnom centre mediálnej komunikácie.

V prevažnej časti tvorby sa prejavil ako románopisec. Dominujú v nej rozhodujúce spoločensko-politické udalosti, z ktorých sa zrodila socialistická prítomnosť. Ťažiskom je ekologická problematika, otázky sústavného porušovania biologickej rovnováhy v prírode výrobným odpadom, zamorujúcim pôdu, vodu i vzduch. Ekologickú problematiku pokladá za rozhodujúcu pre súčasnosť a jeho dielo je okrem iného aj dôraznou výzvou na ochranu prírodného prostredia, v ktorom žije človek a rozvíja sa spoločnosť. Zaoberal sa aj problémom vedecko-technickej revolúcie, najmä s jej kladnými a zápornými vplyvmi na život človeka a prírodu, prostitúciou na Slovensku v päťdesiatych rokoch. Nevyhol sa ani kriticko-spoločenskému postoju v posledných rokoch totalitného režimu.

Patrí k prozaikom, ktorí chápu s plnou zodpovednosťou tzv. sociálnu objednávku a chcú vypovedať nielen o individuálnej, ale najmä o spoločenskej skúsenosti.

„Moje príbehy vždy smerovali k tomu, aby čitateľa nielen pobavili, ale aj poučili, aby mu ukázali svet, v ktorom musia žiť a že len na nich záleží, aký obsah svojmu životu dajú. Camus v jednom románe povedal, že milovať niekoho neznamená veľa, ak si láska nevie nájsť svoj vlastný výraz. Vždy som sa aj ja ako človek aj ako spisovateľ snažil dať svojim knihám i svojmu životu osobitý výraz, naplniť ich zmyslom tak, aby sa mi oplatilo žiť a aby sa oplatilo čitateľovi aj čítať moje knihy.“
Je autorom aj rozhlasových a televíznych scenárov.

Pôsobenie
1959 – 65 Okresná správa spojov, Prievidza
1970 redaktor, neskôr zástupca šéfredaktora a šéfredaktor týždenníka Sloboda
1989 redaktor a neskôr šéfredaktor Slovenského denníka
1991 – 93 politický pracovník Kresťanskej sociálnej únie
1993 – 96 pracoval v Kancelárii prezidenta SR
1996 odborný pracovník Národného literárneho centra
1999 pracuje v Národnom centre mediálnej komunikácie

Ocenenia
1983 Cena Zväzu slovenských spisovateľov za román Tu musíš žiť
2003 Cena Slovenského centra PEN za rok 2003 za dielo Bohovia ročných období
Prémie Slovenského literárneho fondu za romány Sen pivníc, Tiene minulosti a Skleníková Venuša
Ceny a prémie na domácich i zahraničných festivaloch rozhlasových hier (hry Žiť bez Adama, V hlbokom snehu vašej pamäti, Trhlina)

tvorba

Próza
1970 Bohovia ročných období (zošrotované, opakovane vyšlo v roku 2003)
1977 Sen pivníc
1978 Tiene minulosti
1980 Skleníkova Venuša (sfilmovaná 1983)
1983 Tu musíš žiť
1985 Chirurgický dekameron
1992 Hijó, kone Stalinove
1993, 1997 Tábor padlých žien (sfilmované 1997)
1995 Kým žiješ, miluj
1996 Vysoká pri Morave (od praveku po dnešok)
1997 Kronika šťastných zajtrajškov
1998 Penelopin návrat
2000 Krajina zabudnutia
2003 Bohovia ročných období
2004 Nežná volavka

Rozhlasová tvorba
1982 Žiť bez Adama
1984 V hlbokom snehu vašej pamäti
1994 Trhlina
1996 Tajná spoveď Fera Kukáča
1999 Oživovanie
2003 Ofélia nie je mŕtva

Editorská činnosť
2003 Česká čítanka modernej slovenskej literatúry pre stredné školy

Próza pre mládež
1986 Kreslo pre dvoch

Preložené diela
1986 Tu musíš žiť (po poľsky)
1998 Tábor padlých žien (po česky)