Študoval na Právnickej fakulte Univerzity Karlovy v Prahe a na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Krátky čas pracoval na Vysokej škole ekonomickej a v Chemapole Bratislava. Na Právnickej fakulte UK pôsobil od roku 1972 ako odborný asistent, od roku 1985 ako docent v oblasti hospodárskeho práva. V rokoch 1985 - 1990 bol vedúci katedry hospodárskeho práva a úsekových ekonomík UK v Bratislave. Od januára 1990 do februára 1991 bol dekan Právnickej fakulty UK.

Za občianske hnutie "Verejnosť proti násiliu" kandidoval v roku 1991 do Slovenskej národnej rady, poslancom tohto republikového parlamentu bol od 25.1.1991 (od apríla 1991 za "Hnutie za demokratické Slovensko" - HZDS). V období od 6.6. do 31.12.1992 (zánik orgánu) bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR, od 2.7. do 31.12.1992 ministrom zahraničných vecí ČSFR a prakticky súbežne (od 3.7.1992) členom Rady obrany štátu. Od júla do decembra 1992 predsedal rade ministrov štátov Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE).


Od 1. 1. 1993 pracoval ako poradca premiéra V. Mečiara pre legislatívne otázky. Po Kňažkovom odchode z vlády v marci 1993 zaujal post ministra zahraničných vecí SR (19.3.1993 - 14.3.1994). Po odchode ďalšej časti poslancov z HZDS podal 23. 2. 1994 demisiu, ale už 14.3. ho prezident M. Kováč poveril zostavením novej vlády. Na jej čele stál až do 13. decembra 1994.


Stal sa aj predsedom novozaloženej Demokratickej únie Slovenska. Vo voľbách na jeseň 1994 ho zvolili za poslanca NR SR a v decembri 1998 za koalíciu SDK/SDĽ za primátora Bratislavy.