VŠMU - dramaturgia

Milan Lasica už počas štúdia začal vystupovať s J. Satinským v autorských dialógoch v bratislavskej Tatre.

V Divadle na korze pôsobil koncom 60.-tych rokov.

Roku 1970 mu normalizačná štátna moc znemožnila pôsobenie na Slovensku (spolu so Satinským vystupovali v kabarete Večerní Brno), o dva roky neskôr aj v Čechách.

Dlhší čas účinkovali v spevohre Novej scény, potom v činohre.

V roku 1982 sa stal neoddeliteľnou súčasťou novozaloženého Štúdia S, kde je v súčasnosti riaditeľom. Známym sa stal predovšetkým ako herec v autorských divadelných predstaveniach spolu s J. Satinským.

Ich spoločný knižný debut Nečakanie na Godota, ale i ďalšie knihy sú súbormi dramatických scénok a poviedok. Komika je založená na ironickom posunutí tých najbanálnejších životných situácií do absurdity. Ich texty sú venované slovenskej národnej mentalite, ku ktorej sa vyslovujú so skeptickým humorom.
M. Lasica zdramatizoval román V. Mináča (Výrobca šťastia) a mnohých hier (niektoré sa stali súčasťou knihy Tri hry), spolu s J. Satinským je aturom muzikálového prepracovania hry J. Soloviča (Žobrácke dobrodružstvo).

Samostatnú autorskú tvorbu predstavujú najmä Lasicove piesňové texty. Časť z nich vyšla knižne (Bolo nás jedenásť, Piesne o ničom). Jeho texty nenápadne reflektujú smutno-smiešne stránky ľudskej povahy, malosť a radosť a spokojnú obmedzenosť. Iné sú zasa lyricko-komickým odhaľovaním drobných potešení každodenného života.
V roku 2008 získal Milan Lasica prestížne ocenenie Cena Dominika Tatarku za knihu Bodka.

Spolu s J. Satinským oslávili štyridsať rokov spolupráce v Štúdiu S 20. decembra 1999.

Je ženatý s Magdalénou Vášáryovou.
Jeho matka Edita Weselá zomrela koncom roku 2007 ako 92-ročná. Je nositeľ medaily Za zásluhy 2003. Podľa dobového článku v Rudom práve bol Milan Lasica jedným zo signatárom Anticharty.