Pochádza z umeleckej rodiny, otec bol známy slovenský herec Mikuláš Huba a matka operná speváčka Mária Kišonová - Hubová. V roku 1964 vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave.

Po absolvovaní štúdia sa v roku 1964 stal členom činohry Štátneho divadla v Košiciach. Od roku 1967 pôsobí v Bratislave. Začínal v Divadle poézie, v rokoch 1968-1971 pôsobil v Divadle na Korze, z ktorého po jeho zákaze prešiel na Novú Scénu. Členom činohry SND sa stal v roku 1976 a v tomto súbore zotrval viac ako dvadsať rokov. Od roku 1999 nemá trvalý angažmán v žiadnom divadle a hosťuje na viacerých scénach.

Od 90. rokov aj režíruje, ako prvú v SND Enquistovu hru Zo života dážďoviek, potom Čechovove Tri sestry, viacnásobne boli ocenené Višňový sad a Tančiareň. Úspech mal aj s Kráľom Learom na Letných shakespearovských slávnostiach v Prahe. V Opere SND debutoval réžiou diela Juraja Beneša The Players na jeseň v roku 2000. Je často obsadzovaným filmovým hercom a učí aj na VŠMU.

Ocenenie
Za svoju hereckú a režisérku prácu bol viackrát ocenený. V rokoch 1983 a 1986 mu udelili vyznamenanie – cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov za divadelnú tvorbu. Získal Cenu Alfréda Radoka, Cenu Thálie, Krištálové krídlo, Dosky.

V marci 2007 získal ocenenie Český lev za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Jířiho Menzela "Obsluhoval jsem anglického krále", ktorý sa stal najúspešnejším českým filmom roka 2006.

V septembri 2007 získal ocenenie Dosky za najlepší mužský herecký výkon za postavu Henrika v inscenácii hry Christophera Hamptona Popol a vášeň.

V novembri 2007 získal výročnú cenu Literárneho fondu.

tvorba

Prvý angažmán dostal v košickom divadle. Strávil tu dva roky a potom sa vrátil do Bratislavy. Tu sa najprv stal členom Divadla poézie a zahral si aj v dvoch pantomimických predstaveniach Milana Sládka (Komédia o Tobiášovi, Komádia o bohatci a Lazarovi). V rokoch 1968 – 1971 pôsobil v Divadle na korze, z ktorého po jeho zákaze prešiel na Novú scénu. Členom Činohry SND sa stal v roku 1976 a v súbore zotrval viac ako dvadsať rokov. Od roku 1999 nemá trvalý angažmán v žiadnom divadle a hosťuje na viacerých scénach.

Účinkovanie v divadle
Pozzo (Čakanie na Godota, Divadlo na korze, 1968), Anučkin (Ženba, Divadlo na korze, 1969), Tuzembach (Tri sestry, Nová scéna, 1972), Hamlet (Hamlet, Nová scéna, 1974), Clavijo (Clavijo, Nová scéna, 1976), Tartuffe (Tartuffe, SND, 1979), Norman (Garderobier, SND, 1985), Hans Christian Andersen (Zo života dážďoviek, SND, 1988), Dr. Tomáš Stockmann (Nepriateľ ľudu, SND, 1989), Usporiadateľ (Showmen, SND, 1990), Ctihodný Lionel Espy (Súboj s démonom, SND, 1992), Pocestný (Višňový sad, SND, 1995), Ževakin (Ženba, SND 1997), Sir Lawrence Wargrave (Desať malých černoškov, SND, 1999), Prospero (Búrka, SND, 2000).

Výber z divadelných réžií
Showmen (SND, 1990), Súboj s démonom (SND, 1992), Incident (Divadlo Astorka – Korzo ´90, 1993), Višňový sad (SND, 1995), Desať malých černoškov (SND, 1999), Tančiareň (SND, 2001), Figarova svatba (SND, 2006)

Film
Javor a Juliana (1972), Do zbrane, kuruci! (1974), Trofej neznámeho strelca (1974), V každom počasí (1974), Kouzelníkův návrat (1976), Fany (1996), Kuře melancholik (1999), Musíme si pomáhať (2001).

Televízia
Televízia mu dala oveľa viac hereckých príležitostí ako film. Účinkoval v mnohých televíznych inscenáciách a filmoch. Stvárnil v nich predovšetkým záporné role. Z televíznych inscenácií, v ktorých hral, spomeňme: Žena z antisveta, Jubileum, Slabé srdce, Timon Athénsky, Netrpezlivosť srdca, Rembrandt van Rijn, Tá dráma, Spolužiak, Hranica únavy. Z televíznych filmov zase pripomeňme: S Rozárkou, A. C. Dupon zasahuje, Nepokojná láska, Hĺbkový rekord.
Ako televízny režisér debutoval v roku 1992 s inscenáciou Jakubowski a plukovník. Z jeho ďalších televíznych réžií vyberáme Majstrovský kurz, Slepý Geronimo a jeho brat, Hra o láske a smrti.