V rokoch 1925 - 1926 študovala na Lekárskej fakulte.
V roku 1929 absolvovala štúdium herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.

Pani Vilma Jamnická sa narodila v českom Barchove s priezviskom Březinová, časť svojho života prežila s rodičmi aj v rakúskom Linzi, potom sa presťahovali do Bratislavy. Dnes ju diváci poznajú nie len ako vynikajúcu herečku, ale aj spisovateľku a astrologičku.
Počas štúdií na Lekárskej fakulte UK, ktorú navštevovala len jeden rok, sa zoznámila so svojím budúcim manželom, avantgardným režisérom, pedagógom a divadelníkom Jánom Jamnickým.
Viac ako povolanie lekárky ju po roku štúdia medicíny očarilo herectvo, pre ktoré sa rozhodla v roku 1926 a zostala s ním celý život. Štúdium herectva absolvovala na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave, ukončila ho v roku 1929 a nasledujúcich štyridsať rokov, do roku 1969, pôsobila v Činohre Slovenského národného divadla.
Vo filme sa po prvýkrát objavila v roku 1954, keď mala 48 rokov. Jej debutom bola snímka Drevená dedina, v ktorej sa objavila vedľa Jozefa Kronera, Karola Machatu, či Zdeny Grúberovej. Ďalším filmom bol Jánošík I-II z roku 1963, kde si pani Vilma zahrala postavu slepej babky. Jej filmová kariéra potom pokračovala až v sedemdesiatych rokoch. V roku 1971 úlohou Mariny vo filme Keby som mal pušku a postavou Deminovej v komédii Páni sa zabávajú, v roku 1974 sa predstavila vo filme Martina Hollého Kto odchádza v daždi..., o tri roky neskôr stvárnila pani Kuckovú vo filme Biela stužka v tvojich vlasoch a dvomi poslednými snímkami z tohto obdobia boli Kamarátky a Postav dom, zasaď strom.
Vilma Jamnická bola na filmovom plátne aktívna aj v osemdesiatych rokoch. V roku 1981 sa uviedla v hudobnej komédii Ďuro – Truľo, o dva roky neskôr si zahrala v televíznej inscenácii Cesta na krvavé pole. So Zdenou Studenkovou, Františkom Dibarborom, Evou Krížikovou, Jozefom Vajdom či Marošom Kramárom si zahrala v rozprávke s názvom Osudná cesta. V roku 1984 dostala ponuku od režiséra Medveďa na účinkovanie v koprodukčnej dráme Na druhom brehu sloboda, o rok neskôr zažiarila vo filme Kára plná bolesti. Predstavila sa aj v známom muzikáli Fontána pre Zuzanu z roku 1986, kde si zahrala postavu Cilky. Po boku výrazných a známych herečiek Evy Večerovej, Marty Sládečkovej, Evy Kristínovej a Evy Jakoubkovej, sa predstavila v dráme Hody. Obdobie rokov osemdesiatych potom zavŕšili filmy Strašidlá z vikýře, Vlakári, Chlapská dovolenka a Prstienky z kukučiny.
Deväťdesiate roky uviedli Vilmu Jamnickú ako herečku vo filme Juraja JakubiskaLepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý. Ďalším filmovým počinom bola snímka z roku 1994 Díky za každé nové ráno a zatiaľ posledná rozprávka, v ktorej sa predstavila Tajomstvo šťastia režiséra Jozefa Holeca. V roku 1997 si zopakovala spoluprácu s Jurajom Jakubiskom, tentokrát pri nakrúcaní filmu Nejasná zpráva o konci světa a v roku 1998 pracovala na televíznej inscenácii Kovalov dar.
Okrem herectva sa pani Vilma Jamnická venovala aj spisovateľskej tvorbe. Dve dielka z jej pera sa zaoberajú jej manželstvom s Jánom Jamnickým.
V súčasnosti sa venuje tiež joge, prostredníctvom ktorej sa odpútava od každodenných problémov, stala sa z nej bylinárka a vegetariánka. Jej priaznivci ju poznajú aj ako astrologičku.

tvorba

Filmografia:

1998 Kovladov dar
1997 Nejasná zpráva o konci světa (richtárova babka)
1994 Díky za každé nové ráno (Slavková)
1992 Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (Margita)
1988 Vlakári (babka)
1987 Strašidla z vikýře (Koutná)
1987 Hody (Magduša)
1985 Kára plná bolesti (Kráľovná)
1985 Fontána pre Zuzanu (Cilka)
1984 Na druhom brehu sloboda (Kocianka)
1979 Postav dom, zasaď strom (babka Haňa)
1979 Kamarátky (babička)
1977 Biela stužka v tvojich vlasoch (Kucková)
1974 Kto odchádza v daždi (Križanová)
1971 Páni sa zabávajú (Deminová)
1971 Keby som mal pušku (Marina)
1962 - 1963 Jánošík I-II (slepá babka)
1958 V hodine dvanástej
1954 Drevená dedina

Publikačná činnosť:

2007 Muž môjho života (spoluatorka M. Studeničová)
2005 Elixír môjho života (spoluatorka M. Studeničová)
1985 Léta a zimy s Jánom Jamnickým