1927 – 1931 gymnáziá, Ružomberok a Levoča
1933 – 1936 gymnázium Malacky, kde zmaturoval
1936 – 1937 teológia na bohosloveckej fakulte, Salzburg
1937 – 1940 teológia, Bratislava
1940 – 1944 štúdium slovenčiny a filozofie, Filozofická fakulta Slovenskej univerzity

Pseudonymy: Andrej Smolko, František Klávus, Svetloslav Veigl
Vlastné meno: Ferdinand Veigl

PhDr. Svetoslav Veigl pochádza z roľníckej rodiny. Základné školy absolvoval v Leviciach a Bánovciach nad Bebravou, kam sa jeho rodičia presťahovali, nižšie triedy gymnázia navštevoval v Trenčíne, Ružomberku a v Levoči.
V roku 1932 vstúpil v Trnave do rehole Sv. Františka Assiského, kde prijal meno Clárus, ktoré používa v poslovenčenej forme Svetoslav. Po roku strávenom v noviciáte v Trnave pokračoval v štúdiu na františkánskom gymnáziu v Malackách, kde v roku 1936 zmaturoval. Bohosloveckú fakultu študoval v Salzburgu v rokoch 1936 - 1937 a v Bratislave v rokoch 1937 - 1940. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1940. V rokoch 1940 - 1944 študoval slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde v roku 1946 získal doktorát z filozofie. Po ukončení štúdií vyučoval na gymnáziu v Malackách (1944 - 1946) a v Bardejove (1947 - 1949).
Po nastúpení totalitného režimu musel zanechať vyučovanie a prišiel do františkánskeho kláštora v Trnave. Keď v rokou 1950, po barbarskej noci, zrušili kráštory a rehoľníkov internovali, stal sa správcom fary v Trnave na Tulipáne, kde pôsobil do roku 1959, kedy odišiel do Abraháma. Tu pôsobil ako správca fary v rokoch 1959 - 1977, od roku 1978 pôsobí v Kráľovej pri Senci.

Básnicky sa Svetoslav Veigl formoval v okruhu katolíckej moderny, v ktorej pôsobili takí vynikajúci básnici, ako jeho priateľ, spolubrat - tiež františkán Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina (pôsobil ako farár v Bobote), Ján Haranta (pôsobil ako farár vo Svinnej), Tichomír Milkin, Gorazd Zvonický, Pavol Ušák-Oliva, Karol Strmeň, Mikuláš Šprinc, Ján Motulko, Janko Silan a ďalší.
Mladý spisovateľ už ako gymnazista začal písať básne. Vzorom mu bol františkán Rudolf Dilong.
Svetoslav Veigl sa zaradil k zakladateľom katolíckej moderny. Jeho prvé básnické zbierky sú poznačené neosymbolizmom a mysticizmom. Prvá zbierka básní mu vyšla v roku 1938 pod názvom Cestami vetrov, po nej nasledovala Výstup na horu Tábor (1939). Koncom 40. rokov sa stal obeťou prenasledovania kňazov a príslušníkov rehoľných rádov. V zbierkach z tohto obdobia, Menom ťa neviem osloviť (1941), Kvety na troskách (1945), Volanie z diaľky (1946), Láska a smrť (1946) sa zameriaval na mravné a sociálne rozpory skutočnosti. Zbierka Láska a smrť je klenotom ľúbostnej poézie básnika a je jedinečným prínosom do modernej slovenskej poézie. Od roku 1950, po nočnom prepadnutí kláštorov, sa s literatúrou a literárnou tvorbou na dlhší čas rozlúčil, lebo vedel, že nebude môcť publikovať takú poéziu, ktorá vyviera z jeho srdca - náboženskú a národnú. Preto ho počas jeho tvorivej činnosti sprevádzali 20-ročné prestávky v písaní.
Až v roku 1963, po atentáte na prvého katolíckeho prezidenta Kenedyho, z úcty k tomuto mužovi, napísal 500-veršovú skladbu Zo studne úzkosti. Rovnomenná zbierka vyšla v tom istom roku. Výraznejšie sa opäť prejavil v roku 1968, keď mu vyšla zbierka Mesto na návrší, ktorá bola poznačená starou poetikou, avšak s novými motívmi. Upozornil v nej na reálnu možnosť záhuby ľudskej civilizácie. Ďalších 20 rokov je poznačených básnickou pauzou. Až v roku 1988 mu Štefan Moravčík zostavil výber z poézie Pred ružou nemý stojím, ďalej výber z náboženskej poézie, v ktorej sú zhrnuté aj nepublikované básne Jemu jedinému (2000). Ďalšími dielami boli Hľadanie svetla z roku 1991, Zlatý kľúč (1992), Bardejovské rondely z toho istého roku, nasledoval výber Rodinné rondely (1994), Nebo na zemi (1995) a Klopem a volám (1996).
Za zbierku Nebo na zemi dostal cenu Spolku slovenských spisovateľov. V roku 1997 mu vyšla zbierka pod názvom Doma pod oknami, v roku 2000 Plnosť času a v tom istom roku výber z celoživotného básnického diela Nerušte túto ružu.
Okrem toho uverejňoval svoje básne aj v rôznych časopisoch a novinách, ako Slovenské pohľady, Elán, Kultúra, Pero, Verbum a iné.
Ostatná básnická tvorba Svetoslava Veigla je oslavou slobodného života a akcentovaním kresťanských hodnôt.

Pôsobenie

1932 vstup do františkánskej rehole
1944 – 1946 vyučoval na gymnáziu, Malacky
1947 – 1949 vyučoval v Bardejove
1950 – 1959 bol správcom a kňazom fary, Trnava
1959 – 1977 pôsobil ako kňaz v Abraháme
1978 - rímskokatolícka fara, Kráľová pri Senci (tu aj v súčasnosti žije)

Ocenenia:

2002 Cena J. C. Hronského za celoživotné básnické dielo v rámci katolíckej moderny (udelená Nadáciou Matice Slovenskej)

Cena Spolku slovenských spisovateľov za zbierku Nebo na zemi

tvorba

1938 Cestami vetrov (debut)
1939 Výstup na horu Tábor
1941 Menom ťa neviem osloviť
1945 Kvety na troskách
1946 Volanie z diaľky
1946 Láska a smrť
1968 Mesto na návrší
1991 Hľadanie svetla
1992 Zlatý kľúč
1992 Bardejovské rondely
1992 Rodinné rondely
1995 Nebo na Zemi
1996 Klopem a volám
1997 Doma pod oknami
2000 Plnosť času
2000 Nerušte túto ružu (výber z celoživotného básnického diela)