1838 – 1843 Akadémia výtvarných umení, Praha
1846 – 1849 lekárska fakulta, UK, Praha

Jozef Klemens bol významnou osobnosť slovenského kultúrneho a umeleckého života. Nebol však len vynikajúcim maliarom, venoval sa viacerým oblastiam – technike (stal sa priekopníkom najstaršieho druhu fotografie u nás, tzv. dagerotypie), biológii, prírodovede a archeológii.
Preslávil sa však predovšetkým ako portrétista významných osobností kultúry, národného a náboženského života (hudobní skladatelia Josef Kajetán Tyl a Alois Jelen, literáti František Rubeš a Andrej Sládkovič, predstaviteľ národného obrodenia Ľudovít Štúr, zakladateľ nášho divadelníctva Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, evanjelický biskup Pavol Jozefi a katolícky biskup Štefan Moyses a i.). V portrétnej a krajinárskej tvorbe uplatňoval estetiku romantizmu, v kompozíciách náboženských oltárnych obrazov a nástenných malieb sa prikláňal k zásadám nazarenizmu. (Nazaréni dostali názov podľa biblického Nazareta. Opierali sa o maliarstvo stredoveku a ranej renesancie.) V umeleckom odkaze J. B. Klemensa popri portrétoch dominuje práve táto sakrálne motivovaná tvorba, napríklad stropné maľby kostola v Bobrovci, Dvanásť apoštolov v presbytériu kostola v Partizánskej Ľupči, Krížová cesta v Pružine, Turzovke a Kláštore pod Znievom, Najsvätejšia Trojica, Ukrižovanie, Nanebovzatie Panny Márie v Žiline, Panna Mária Ružencová v Kláštore pod Znievom a v Rakovej, Žehnajúci Kristus v evanjelickom kostole v Hornej Lehote a Sučanoch.

Aj pri oltárnych obrazoch Klemens svojím spôsobom uplatňoval schopnosti portrétistu. Preto väčšinou ide o postavy svätcov v zmysle imaginatívnych podobizní (oltárne obrazy sv. Juraja v Bobrovci, sv. Cyrila a Metoda v Dohňanoch, sv. Galusa v Komjatnej, sv. Jána Nepomuckého v Turzovke, sv. Stanislava v Opatovej). Väčšina sakrálnych diel J. B. Klemensa z druhej polovice 19. storočia je dodnes ozdobou chrámov po celom Slovensku. Hlavné portrétne diela umelca uchováva Slovenská národná galéria.

Jozef B. Klemens sa narodil v Liptovskom Mikuláši v rodine sedlára a výrobcu kočov. V mladosti sa stal knihárskym pomocníkom Gašpara Fejérpataky Belopoteckého. A práve na jeho príhovor bol Jozef Klemens v roku 1837 prijatý na skúšobnú dobu na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, ktorú už ako riadny študent absolvoval v rokoch 1838 – 1843. Súčasne navštevoval aj prírodovedné a technické prednášky.

Počas šesťročného pobytu v Prahe pomáhal pri vybudovaní Amerlingovho vzdelávacieho ústavu, na ktorom neskôr sám vyučoval. V roku 1842 si v záhrade Dr. Karola Amerlinga otvoril prvý dagerotypický ateliér v Prahe.
Po ukončení štúdia sa vrátil na Slovensko a pracoval ako maliar. Keď v roku 1844 vznikol v Liptovskom Mikulášy spolok Tatrín, začal sa viac venovať tvorbe portrétov významných osobností. Národovcov Moyzesa, Sládkoviča i Štúra.
Popri maľovaní sa však venoval aj iným oblastiam. V roku 1846 vypracoval návrh na postavenie priemyselnej školy v Banskej Bystrici.

V rokoch 1846 – 1849 pokračoval v štúdiu chémie a anatómie na lekárskej fakulte tamojšej univerzity a súbežne aj príbuzných odborov na polytechnike s cieľom získať aprobáciu učiteľa stredných škôl. Po príchode do rodného Liptovského Mikuláša sa, okrem maľovania a geologických výskumov, pokúsil využiť svoje znalosti z chémie a prírodných vied. S veľkou perspektívou, ale s malým kapitálom začal v Liptovskom Jáne vyrábať z uhličitého prameňa zinkovú belobu. Dielňu si postavil za veno svojej manželky (Adelaid Kuglerová), technické zariadenie si navrhol a skonštruoval sám. Pre nedostatok financií však podnik zakrátko zanikol.
Jozef Klemens sa znova vrátil k umeleckému odvetviu, cestoval po Slovensku a prijímal objednávky na kostolné obrazy. Svoj rozsiahly cyklus chrámových malieb začal maľovať v Boborovci, kam sa presťahoval. Pre nedostatočné uplatnenie sa na Slovensku neskôr prijal ponuku synovca Pavla Jozefa Šafárika, Janka Šafárika a odišiel do Belehradu na lýceum za učiteľa kreslenia. Pre zdravotné problémy sa však po piatich mesiacho vrátil na Slovensko.

V rokoch 1955 a 1956 sa venoval štúdiu chémie, fyziky, prirodných vied, nemčiny a češtiny. Po ukončení štúdia získal miesto profesora na žilinskej reálke. V Žiline sa usadil takmer na sedem rokov (1856 – 1863), okrem vyučovania technického kreslenia na škole, maľoval obrazy, zaoberal sa geológiou, botanikou a pracoval na niekoľkých technických vynálezoch. Jeho znalosti z oblasti geológie sa prejavili aj pri zemetrasení v Žiline15. januára 1858. Na základe presnej lokalizácie epicentra zemetrasenia ho vymenovali za dopisujúceho člena Viedenského štátneho geologického ústavu.

Jozef B. Klemens patril medzi zakladajúcich členov Matice slovenskej a bol autorom jej znaku. Na základe jeho návrhu bola postavená slavobrána, pri ktorej vítali biskupa Štefana Moysesa prichádzajúceho na zakladajúce matičné zhromaždenie. S Maticou úzko spolupracoval počas celej doby jej pôsobenia, čoho výsledkom sú aj portréty významných osobností. Okrem toho bol členom matematicko– prírodného odboru Matice slovenskej a do jej zbierky získal významné archeologické pamiatky.

Jozef B. Klemens bol aj vynálezcom. Najväčším nerealizovaným vynálezom J. Klemensa bol podrobný plán motora, nazvaný „žiaroruch“. Jednalo sa o zostrojenie parného stroja, založeného na princípe pohonu teplým vzduchom, alebo teplou vodnou parou. Aj tento vynález však stroskotal, nakoľko pre nedostatok finančných prostriedkov nemohol vynálezca vytvoriť jeho prototyp.
Od roku 1863 pôsobil Jozef Klemens v Banskej Bystrici na tamojšom gymnáziu ako profesor matematiky, zemepisu a kreslenia. Zotrval tu takmer 20 rokov.
Zomrel po neúspešnej operácii vo Viedni 17. januára 1883.

tvorba

Portrétoval viaceré významné osobnosti slovenského života, okrem iných hudobných skladateľov Josefa Kajetána Tyla a Aloisa Jelena, literátov Františka Rubeša a Andreja Sládkoviča, predstaviteľov národného obrodenia Ľudovíta Štúra, Štefana Biskupa, zakladateľa slovenského divadelníctva Gašpara Fejérpataky-Belopotockého, evanjelického biskupa Pavla Jozefiho a iných...

- portrét Makovického
- podobizeň M. M. Hodžu

Jozef Klemens je autorom oltárnych obrazov v rímskokatolíckom kostole v Mojtíne: Vierozvestcovia sv. Cyril a Metod
Imakuláta
Ladislav Gabriš Škultéty (obraz najstaršieho vojaka na svete, donora mojtínskeho kostola a školy)