Po maturite v roku 1945 sa prihlásil za klerika do trnavského seminára. Najprv začal študovať na bohosloveckej fakulte v Bratislave, roku 1946 ho ako nadaného študenta poslal biskup P. Jantausch na bohoslovecké štúdia do Ríma, kde navštevoval Lateránsku univerzitu. Po prevzatí moci v republike komunistami sa už na Slovensko nevrátil.

Kňazskú vysviacku prijal 23. 12. 1950

Vykonával pastoračnú službu v severnom Taliansku, potom pôsobil ako profesor dogmatickej teológie, v rokoch 1955 - 1959 prednášal filozofiu a potom dogmatiku. V rokoch 1962 - 1966 pôsobil ako člen slovenskej katolíckej misie v Paríži. Od roku 1966 pôsobil v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1. 3. 1973 sa stal jeho rektorom. V tejto funkcii zostal až do 31. 12.1992.
Súčasne pracoval ako výkonný redaktor časopisu Slovenské hlasy z Ríma. Vzhľadom na bohaté skúsenosti so Slovákmi mimo vlasti ho Svätá stolica 17. 6. 1975 vymenovala za vedúceho duchovnej služby pre Slovákov v zahraničí. K jeho 50-ročnému jubileu ho pápež Pavol VI. povýšil na pápežského preláta.
Dňa 18. 12. 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa tubijského; biskupskú vysviacku prijal v Ríme z jeho rúk 6. 1. 1983.
Pád komunistického režimu v roku 1989 priniesol obrat v jeho živote. Dňa 24. 9. 1992 ho vymenovali za pomocného biskupa Trnavskej arcidiecézy, s osobitným pastoračným povolením pre hlavné mesto Slovenska – Bratislavu, 17. 12. 1992 bol slávnostne ustanovený za auxiliára a vikára Trnavskej arcidiecézy pre Bratislavu. Na prvom zasadaní samostatnej Konferencie biskupov Slovenska bol 4. 4. 1993 zvolený za generálneho tajomníka KBS a predsedu Komisie pre Slovákov v zahraničí.
Dňa 15. 4. 1996 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za apoštolského nuncia v Bielorusku a súčasne ho povýšil na arcibiskupa.

Ocenenia:

1996 Cena Štefana Moysesa za prínosy k slovenskému národnému životu