Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
 Karol Kuzmány / spisovatelia / politici minulosti

Karol Kuzmány

Karol Kuzmány
básnik, prozaik, odborný spisovateľ, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár, člen Tatrína, prvý podpredseda Matice slovenskej, člen matičného vyslanstva k cisárovi

* 16.11.1806 Brezno
+ 14.8.1866 Štubnianske Teplice (teraz Turčianske Teplice)
vzdelanie

  • 1817 - 1820 gymnázium, Dobšiná
  • 1820 - 1822 gymnázium Gemer
  • 1822 evanjelické lýceum, Bratislava
  • 1828 - 1829 univerzita (štúdium teológie, filozofie a dejín), Jena
  • 3. 12. 1849 viedenská evanjelická teologická fakulta ho menovala za profesora praktickej teológie
  • 1863 čestný doktorát teológie (ThDr. h. c.), Viedeň
  • životopis

    Bol synom literárne činného evanjelického farára Jána Kuzmányho. Pôvodne bol prívržencom spisovnej češtiny. Počas bratislavských štúdií písal klasické a antikizujúce básne, neskôr sa inšpiroval aj ľudovou poéziou a súvekou európskou literatúrou. Patrí k iniciátorom a priekopníkom v literárnom živote 30. rokov 19. storočia. Jeho dielo zohralo pozitívnu úlohu v procese formovania slovenskej literatúry. Domáce námety spracúval na spôsob vyhranených baladických typov európskej literatúry, išlo mu o adaptáciu ustálených baladických postupov. Tvorivo zužitkoval podnety ľudovej slovesnosti. Veľký význam majú jeho štúdie týkajúce sa literárnej estetiky. Je autorom svojráznych balád. Hľadačstvo nových ciest vo vývine slovenskej literatúry sa zreteľne prejavilo v jeho redakčnej práci. Časopisom Hronka chcel rozvíriť stojaté vody literárneho života. Staval sa proti skostnateným, neživotným a konvenčným schémam, poskytoval priestor vedúcim predstaviteľom literatúry i novým tendenciám v jej vývine. Presadzoval literárny romantizmus, vhodne reagoval na pálčivé spoločenské problémy Slovenska a pomáhal tak národnému a kultúrnemu životu . Po jeho zániku sa literárne odmlčal. Na prelome 30. a 40. rokov sa venoval takmer výlučne náboženskej poézii. Prispieval do pražských Květov, literárneho almanachu Zora, českého literárneho almanachu Vesna, Štúrových Slovenských novín, literárneho almanachu Lipa, Slovenských pohľadov, Evanjelických cirkevných novín, Černokňažníka, Lichardovho Obzoru, Dobšinského Sokola, Sokola V. Paulinyho-Tótha, Pešťbudínskych vedomostí a ďalších. Vypracoval mnoho hesiel pre Riegrov český Náučný slovník.

    V roku 1851 vypracoval návrh na usporiadanie ev. a. v. cirkvi, ktorý sa realizoval 1. septembra. Bol to cisársko-kráľovský patent, podľa ktorého sa organizovala väčšina slovenských cirkevných zborov.

    Pôsobenie

  • 1829 - 1830 vychovávateľ, neskôr profesor evanjelického lýcea v Kežmarku
  • 1830 kaplán, Banská Bystrica
  • 1830 farár, Zvolen (od novembra)
  • 1836 - 1838 vydával almanach Hronka s podtitulom Podtatranské zábavnice
  • 1839 vychovávateľ u Cékušovcov, Kežmarok
  • 1844 založil opatrovňu
  • 1847 predseda Spolku všeobecnej vzdelanosti
  • 1849 člen slovenskej deputácie u cisára (v marci)
  • 1849 stál na čele Zvolenskej stolice
  • 1849 - 1860 profesor praktickej teológie na teologickej fakulte a člen terminologickej komisie Terminologického slovníka, Viedeň (od augusta)
  • 1860 patentálny superintendent (28. 6.) , Banská bystrica
  • 1863 farár, Martin
  • 1863 prvý podpredseda Matice slovenskej (4. 8.)
  • tvorba

    Poézia
    1834 Hrání fantazie
    1835 Pod okýnkem
    1835 Píseň prostonárodnjá
    1836 Běla
    1838 Pláč nad smrtí K. H. Máchy
    1919 Hymny a spevy

    Próza
    1968 Ladislav

    Balady
    1838 Vodan
    1838 Děvino hynutí
    1838 Lučatinská víla

    Eseje
    1836 O kráse

    Hymnická pieseň
    1848 – 49 Kto za pravdu horí

    Náboženská spisba
    1835 Modlitby
    1838 Evanjelický funebrál
    1840 Život dra Martina Luthera
    1842 Zpěvník evanjelický (náboženské piesne)
    1845 Katechyzmus evanjelický
    1856 - 1860 Praktische Theologie der evangel. Kirche ausburg. Und helvet. Conf.

    Pedagogicko-náučné dielo
    1838 šlabikár a první čtení

    Preklady
    1836 Świtezianka; Návrat otce (Mickiewitz)
    1838 Petrohrad (Puškin)
    1838 Iliada (Homér)
    1839 Vyvržená; Na usnutí (Puškin)

    zdroj

    Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1979;Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Peter Mišák: Malý slovník slovenských spisovateľov, Knižné centrum, vydavateľstvo, 2002; Malá encyklopédia žurnalistiky, Obzor, Bratislava 1982;spracovala Viola Tóthová

    (c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.