Maturoval v roku 1904 na evanjelickom kolégiu v Prešove. V tomto meste začal študovať aj teológiu, ale v štvrtom semestri musel školu z politických dôvodov opustiť, a štúdium dokončil na akadémii v Bratislave. Jeho prvou kňažskou stanicou bola Jasenová (od 4. februára 1910), kde sa aj prvý krát dostal do sporu s vtedajšou vládou. Bol obvinený z panslavizmu a z poburovania proti vláde, keď sa na pohrebe Ambra Pivka (dlhoročného dozorcu jasenovského cirkevného zboru) vo svojej reči zmienil o jeho horlivom podporovaní vtedy už zakázanej Matice Slovenskej. Súdny proces nakoniec vrchnosť zastavila.

Andrej Devečka bol činný aj ako publicista. V roku 1913 vstúpil do redakcie časopisu Prúdy, kde sa stal redaktorom Školského a kultúrneho obzoru. Popri Prúdoch založil a spolu s vavrom Šrobárom redigoval žudový mesačník Nové Časy. Po prevrate založil a redigoval časopis Naša Orava.

V roku 1919 sa stal členom Národného zhromaždenia v Prahe, kde pomáhal budovať mladú Československú republiku a vystupoval proti slovenskému klerikalizmu, predstavovaného Andrejom Hlinkom. Od septembra 1920 začal vyučovať na Obchodnej škole v Dolnom Kubíne a od roku 1923 pôsobil ako riaditeľ Obchodnej školy v Kežmarku.

V rokoch 1935 - 1939 bol senátorom Národného zhromaždenia a v rokoch 1945 - 1946 členom Slovenskej národnej rady. Zomrel v Bratislave 18. marca 1967.