Moje city nikdy neochabli pre môj národ

Ľudovú školu vychodil v Liptovskom Mikuláši, nemeckú reálku v Levoči, maturoval na maďarskom gymnáziu v Košiciach.
Študoval na technike v Budapešti a od roku 1877 strojné inžinierstvo v Zürichu. Od roku 1880 do roku 1882 pracoval v Strojárňach štátnych uhorských železníc v Budapešti. V roku 1883 pokračoval v štúdiu na technike v Charlottenburgu a štúdiá ukončil v roku 1884 na Parížskej Sorbone.

Najprv nastúpil v roku 1884 ako inžinier do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol. v Prahe, potom prijal v roku 1892 pozvanie za docenta na Vysokú školu technickú v Zürichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom a zostal tam pôsobiť až do smrti. V svojej vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť teórie automat. regulácie strojov, položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopĺňal. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval 1915 pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Na rovnakom princípe boli založené aj protézy chodidiel a nôh. Najväčšie úspechy dosiahol v odbore parných turbín a jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva. Vo Švajčiarsku položil základy technickej revolúcie.
Jeho vrcholné dielo Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen vyšlo v Berlíne v roku 1903 a neskôr ho preložili do mnohých svetových jazykov. Postupne ho dopĺňal o nové poznatky a jeho šieste vydanie v roku 1924 malo už rozsah 1 142 strán. V roku 1922 vyšlo v Berlíne jeho ďalšie významné dielo Dampf und Gas-Turbinen, v roku 1931 v Berlíne vyšlo Gedanken zu einer Weltanchauung vom Standpunkte des Ingenieurs, ktoré prepracoval a vydal v Zürichu 1937 pod názvom Die geheimnisvolle Naturweltanschauliche Betrachtung.

Pri príležitosti 70. výročia narodenia prof. Dr. Aurela Stodolu vydali slávnostnú knihu, ktorú mu venovali jeho priatelia a študenti. Táto mimoriadne význačná kniha zhrňuje vedecké práce jeho študentov zo Švajčiarska, Nemecka, Talianska, Belgicka, Rakúska, USA a Prahy. Knihu redigoval pán E. Honegger a vydalo ju vydavateľstvo Orell Füssli Verlag , Zürich Leipzig v roku 1929. V tejto knihe sa nachádzajú i významné príspevky od spomínaného prof. Dr. Gustava Eichelberga, ako aj od prof. Alberta Einsteina.
V príhovore tejto významnej knihy, prezident Švajčiarskej školskej rady pán Rohr aj v mene Švajčiarskej vlády, mimoriadne oceňuje prospešnú a vedeckú činnosť prof. Aurela Stodolu na vysokej škole technickej ETH v Zürichu. Toto mimoriadne vydanie knihy sa uskutočnilo práve v čase, keď prof. Stodola odchádzal do dôchodku.

Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity udelili Aurelovi Stodolovi najvyššie vyznamenania a hodnosti. V roku 1901 ho menovali za čestného doktora Zürišskej univerzity, v roku 1905 mu vysoká škola technická v Hannoveri udelila titul Dr. Ing. h. c. a o štyri roky aj technika v Zürichu. V 1908 bolo A. Stodolovi udelené najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov - Grashofova medaila a v 1940 ho Anglicko odmenilo zlatou medailou Jamesa Watta. Čestný doktorát mu udelila aj Nemecká technika v Brne a v roku 1929 i Pražské České vysoké učení technické. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied. Zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu. Od roku 1989 pochovaný v Liptovskom Mikuláši.


Výstava o prof. A.Stodolovi v Bratislave je otvorená od 24. mája do 31. augusta 2011