Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
 Koloman Sokol / výtvarné umenie

Koloman Sokol

Koloman Sokol
jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia, zakladateľ modernej grafiky, ilustrátor

* 12.12.1902 Liptovský Mikuláš
+ 12.1.2003 Tuscon, Arizona, USA
vzdelanie

1920 súkromná maliarska škola E. Króna, Košice
1924 súkromná maliarska škola G. Mallého, Bratislava
1925 – 1932 Akadémia výtvarných umení, Praha (u M. Švabinského, J. Loukotu a T. F. Šimona)
1932 – 1933 študijný pobyt v Paríži (u F. Kupku)

životopis

Jeho detstvo nebolo najšťastnejšie. Už ako štvorročného ho matka opustila na važeckej železničnej stanici. Ujal sa ho strýko, ktorý ho vychovával až do pätnástich rokov. V tomto veku odchádza do Košíc, kde sa učil za údenára. Tam sa zoznámil s doktorom Máthém, ktorý v ňom nachádza talent a podporuje ho. Jeho zásluhou a pomocou začne navštevovať súkromnú školu Eugena Króna. Štúdium pre neho znamená prvý vážnejší dotyk s výtvarným umením. Neskôr získava ďalšie poznatky na súkromnej škole Gustáva Mallého. Už počas študijných liet si vytváral vlastný výtvarný rukopis. Expresívny, so silným sociálnym akcentom. Tento štýl tvorby si zachovával počas celého tvorivého obdobia.

Najväčšmi preslávil maliarske, grafické a ilustrátorské meno Slovenska vo svete. Napriek tomu, že patril k legendám, žil skromne, nezaujímal ho lesk slávy, ale len hodnota vlastnej tvorby. Bol presvedčený, že našiel a stále objavuje to, čo je pre neho podstatné - umeleckú pravdu.

Jeho umelecké úspechy spočívali už od počiatkov v odpore ku chladnému akademizmu a v silnom citovom náboji, ktorým korigoval najmä expresívnosť a drastickosť svojich grafických listov do roku 1937. Od roku 1940 je známa aj rudková a uhľová kresba. Jeho dielo uchvátilo hlbokou analýzou existencie človeka, no rovnako sa v ňom prejavovala kontinuita s koreňmi na Slovensku, na ktoré nikdy nezabudol.

Vo svojich dielach pranieroval spoločenský poriadok plodiaci hlad a žobrotu. Spracúval celý komplex sociálno-tendenčnej a proletárskej problematiky. Sústreďoval sa na figurálny motív, ktorý mu bol nositeľom ideového programu v zmysle kritickej výzvy. V obrazoch, kde výraz postáv výrečne prezrádza krutosť proletárskych osudov, ide o protest adresovaný spoločnosti, ktorá daný stav trpí a utvára. Večnou témou sa stáva pes, kôň, býčie zápasy, mytológia, a medziľudské vzťahy. Všetko v expresívnej čiernej kontúre, kedy aj maľba nadobúda črty grafiky, štetec stopu ceruzy.

Patrí k zakladateľom modernej slovenskej grafiky 20. storočia. Takmer celú svoju grafickú tvorbu v období buržoáznej Československej republiky venoval sociálnej problematike. Reagoval na ťažké následky nezamestnanosti – masové vysťahovalectvo a výtvarne vyjadroval aj ďalší neduh doliehajúci na proletariát: hlad a biedu.

Počas vojny sa podieľal na kultúrnej práci československého protifašistického odboja a zúčastnil sa na viacerých výstavách v USA a Mexiku. Roku 1946 navštívil na pozvanie československých kultúrnych pracovníkov Československo. Jeho dielo uchvátilo hlbokou analýzou existencie človeka i podvedomou kontinuitou s výtvarnými tendenciami najvýraznejších maliarskych zjavov vojnového obdobia na Slovensku.

Po vojne sa vrátil do Československa, ale po meniacej sa politickej situácii ostal od roku 1948 trvalo v zahraničí. Stal sa čestným členom Zväzu mexických grafikov. Posledné desaťročia žil v USA, v Tuscone, v štáte Arizona.
Keď v roku 1948 sklamaný opustil Slovensko, akoby tušil, že sa sem už nevráti. Natrvalo sa usadil za oceánom a sen o svojom návrate sníval aspoň vo svojich obrazoch.

Tiež Mexičania ho považujú za jedného zo zakladateľov mexickej grafiky. Jeho odbor grafiky, ktorý zakladal na Akadémii výtvarných umení, dodnes existuje. Sokola zbližovala s mexickými ľuďmi najmä príbuzná mentalita. Umenie tejto krajiny je v prvej polovici dvadsiateho storočia orientované oveľa viac na sociálne cítenie ako v Európe. “Maestro” ho oslovovali žiaci i kolegovia. Prezident ho menoval za profesora. Získal si uznanie odbornej a laickej verejnosti aj preto, že dokázal bravúrne zobraziť problémy mexickej spoločnosti. Žiaľ, škrt v umeleckom napredovaní v tejto krajine mu zastavil stále sa zhoršujúci zdravotný stav manželky Lýdie, ktorej nevyhovovala vysoká nadmorská výška bydliska. Manželia odišli v roku 1941 do New Yorku.

V roku 1976 mu zomrel jeho veľmi obľúbený psík Sambo. Priniesol ho jeho jediný syn George z nemocnice, kde slúžil ako pokusné zviera. Na znak straty podpisuje svoje diela pseudonymom Sambo. Od tohto obdobia až po koniec deväťdesiatych rokov jeho diela obsahujú obrovskú vnútornú energiu. Často len niekoľkými ťahmi štetca vytvára veľmi sugestívne diela. Mnohokrát sa v nich objavujú motívy zápasov, prepletených ľudských tiel v boji o prežitie, či vnútorných drám človeka.

Napriek tomu najznámejšie cyklické diela sú inšpirované okrem iného strachom o osud svojej domoviny. Po zmene spoločenských pomerov sa osobne i výstavami svojich diel viackrát vrátil na Slovensko.

Popri priamych žiakoch (A. Pepich) ho vyhľadávali a učili sa na jeho diele príslušníci vojnovej generácie (V. Hložník).

Ešte počas života daroval 48 svojich špičkových diel rodnému Slovensku, aby sa stali v roku 2002 základom pre založenie Centra Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši. Dar je prejavom silných pút, ktoré neboli pretrhnuté ani v obdobiach nepriazne osudu.
Z iniciatívy vtedajšieho ministra kultúry SR Milana Kňažku vznikol projekt na film Z labyrintu sveta do raja duše, zachytávajúci život, pôsobenie a tvorbu Kolomana Sokola. Realizoval ho Vladimír Krajniak z Produkčnej agentúry V.K.V.F. Skúsený tím s režisérom Igorom Dobišom, kameramanom Vladimírom Biskupičom a odborným spolupracovníkom Ivanom Jančárom, riaditeľom Galérie mesta Bratislavy, postupne navštívili New York (Museum of Modern Arts), Tuscon (The University of Arizona Museum of Arts), Mexico City (Škola výtvarných umení a Palác krásnych umení), Liptovský Mikuláš (Galéria Petra Michala Bohúňa), Košice (Východoslovenské múzeum) a Bratislavu (Galéria mesta Bratislavy). Ich zábery, výpovede pamätníkov, odborníkov a amatérske videozáznamy zo Sokolovho archívu dopĺňajú dokumenty z Národného filmového archívu v Prahe a Slovenského filmového ústavu v Bratislave.
Podľa posledného želania K. Sokola popol z jeho tela je uložený na troch miestach sveta, s ktorými sa cítil byť najviac zviazaný. Jedným z nich je Liptovský Mikuláš. Tak sa navždy vrátil do rodnej krajiny, na ktorú vrúcne spomínal do posledného vydýchnutia.

Pôsobenie:

Do 1925 mäsiarsky robotník v konzervárňach Pražského údenárstva, Košice
1937 na pozvanie mexického ministerstva kultúry a výchovy odišiel vyučovať grafické techniky na Escuela de las Artes del Libro a na Univesidad National de México, Mexiko
1942 odchod do USA
1946 – 1947 pedagogické pôsobenie na oddelení kreslenia a maľovania SVŠT a na Pedagogickej fakulte UK, Bratislava
1946 člen Slovenskej akadémie vied
od 1949 žil v Bryn Mawr pri Philadelphii, USA žil u syna Jaraja v Tuscone - Arizona

Ocenenia:

1947 nositeľ Slovenskej národnej ceny
1991 Rad Tomáša Garriqua Masaryka udelený prezidentom Václavom Havlom
1995 cena Miloša Alexandra Bazovského za výtvarné umenie
1997 Rad Bieleho dvojkríža udelený prezidentom Michalom Kováčom
2001 Cena ministra kultúry SR za rok 2001 (odovzdal M. Kňažko)
ocenenie Pennel Purchase Prize

tvorba

Grafika
1928 Za chlebom, drevoryt
1931 Po výplate; Baníci; Na kraji mesta; Pri trati; Pred továrňou (lepty)
1933 Traja králi, drevoryt
1934 Pltník, drevoryt
1934 dievčatá, drevorez
1935 Bača, drevoryt
1939 Rapto, lept
1945 Koncentračný tábor, hrudka

Kresba
1940 Matka s dieťaťom, šelak, uhoľ
1940 Nárek, uhoľ
1944 Žena, kresba čiernou kriedou
1945 Bitka žien, kresba čiernou kriedou
1945 Nový zákon, kresba uhlom a pastel
1946 Obzor, kresba uhlom

Maľba
1946 Býci, tempera
1965 Hudobníci, olej a gvaš

Ilustrácie
Novela Uzlík tepla od Margity Figuli o materinskej láske sa mu tak zapáčila, že ju ilustroval a presadil, aby sa stala bibliografickou prílohou zborníka Grafické umění „Hollar“.

Samostatné výstavy
1932 v Bratislave (s Alexym, Palugyayom a Bazovským)
1934 v Prahe
1935 v Martine
1938 v Mexico City
1938 v San Francisku
1942 - 45 mal v Mexiku, Baltimore, Chicagu, Los Angeles, Qaxaca (Mexiko), Havane, Filadelfii, Washingtone, Montreali, Londýne
1948 Paríž
1964 Litoměřice
1966 Bratislava
1968 Washington (spolu s 0. Kokoschkom)
Súborné výstavy
Bratislava (1947,1963, 1977, 1992, Slovenska národná galéria)
Banská Bystrica (1947)
Praha (1978, Národní galerie)

Filmová monografická štúdia
1965 Koloman Sokol (režisér J. zachar), film získal najvyššie ocenenie na Arsfilme v Kroměříži
Dokumentárny film
Koloman Sokol: Z labyrintu sveta do raja duše

Publikované práce
1948 Koloman Sokol, Ladislav Novomeský: Pašovanou ceruzkou (básne a drevoryty), Obroda, Bratislava
1991 Koloman Sokol, Dušan Roll, Milan Rúfus: Dve osudové; Štyri epištoly ľuďom; Murárska balada, SAPAC, Bratislava
1997 Koloman Sokol, Ján Smrek, Vladimír Petrík: Moje najmilšie, Elán, Bratislava
2001 Koloman Sokol, Marína Havranová, Ladislav Ťažký, Felix J. Litva, Vincent Hložník, Milan Rúfus: Koloman Sokol v kraji saquaros, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin

Bibliografia
1948 Umělecká beseda, Praha, Koloman Sokol, súbor 18 reprodukcií
1962 SNG, Bratislava, Koloman Sokol, súborná výstava
1963 Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, Koloman Sokol, Eva Šefčáková
1966 SNG, Bratislava, Koloman Sokol. Kresby a grafika 1952 - 1966, Eva Šefčáková
1977 Pallas, Bratislava, Sokol, tvorba z rokov 1972 - 76, Dušan Šulc, Dušan Roll
1978 Národní galerie, Praha, Koloman Sokol, výběr z celoživotního díla, katalóg
1979 Dobrá kniha, Cambridge, Ont., Koloman Sokol v zemi smädných, Agnesa G. J., Bob Puskailer
1992 Tatran, Bratislava, Koloman Sokol, Dušan Roll
1992 SNG Bratislava, katalóg, Koloman Sokol. Jubilejná výstava pri príležitosti umelcových 90. narodenín, Dagmar Zmetáková
1998 Koloman Sokol, Tibor Huszár, Lee Karpiscak, Ivan Jančár
2001 Galéria P.M.Bohúňa Lipt. Mikuláš, GMB Bratislava, Koloman Sokol Slovensku, Ivan Jančár

zdroj

Lexikón osobností 20. storočia, Aktuel, Bratislava 2002; Encyklopédia Slovenska, V. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1981; Slovensko, Kultúra – I. časť, Obzor – Bratislava, 1979

(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.