Emanuel Lehocký sa narodil v roku 1876 v Osuskom. Pôvodne sa vyučil na krajčíra a po absolvovaní kurzu sa stal zamestnancom Robotníckej nemocenskej poisťovne.V roku 1892 odišiel do Budapešti, kde sa stal členom Sociálnodemokratickej strany Uhorska. Na Slovensko sa vrátil po štyroch rokoch. Od roku 1902 pracoval ako úradník nemocenskej pokladnice v Bratislave.
Neskôr sa začal angažovať v politickom živote. Bol členom Národného zhromaždenia a ako referent sociálnej spravodlivosti pôsobil na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. Neskôr bol riaditeľom Robotníckej sociálnej poisťovne a riaditeľom Okresnej nemocenskej poisťovne v Bratislave.
V roku 1905 bol zvolený za predsedu Výkonného výboru novovzniknutej Slovenskej sociálnodemokratickej strany. Do roku 1918 bol na čele Slovenského výkonného výboru.
Emanuel Lehocký bol organizátorom sociálnej demokracie na Slovensku. Podieľal sa na príprave Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918. Ako jeden z jej signatárov pôsobil aj ako člen Výkonného výboru Slovenskej národnej rady.
V roku 1918 sa zúčastnil na XII. zjazde sociálnej demokracie v Prahe, kde vznikla Československá sociálnodemokratická strana robotnícka. Emanuel Lehocký sa stal členom jej Ústredného výboru a zároveň bol zvolený za predsedu Slovenského výkonného výboru. V rokoch 1920 - 1925 pôsobil vo funkcii senátora Národného zhromaždenia.

Bohatá je aj novinárska činnosť Emanuela Lehockého. Bol pri založení Slovenských robotníckych novín, v roku 1906 založil mesačník Napred. Ako novinár bol často prenasledovaný a v roku 1907 strávil dva mesiace vo väzaní.

Emanuel Lehocký zomrel 24. septembra 1930 a pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.