Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
 Josef Hanuš / spoločenské vedy / funkcionári vedy a vzdelania

Josef Hanuš

prof. PhDr. Josef Hanuš
bývalý rektor Univerzity Komenského v Bratislave

* 27.06.1862 Dolné Štěpanice
+ 19.12.1941 Brno
vzdelanie

1927/1928 1930/31 senátor AS UK
1921/1922 dekan FIF UK
1923/1924 prorektor UK
1922/1923 rektor UK
od 1939 žil v Brne
1932 - 1935 suplujúci profesor na FIF UK
1932 penzionovaný
1927 - 1928, 1931 - 1935 riaditeľ proseminára pre československú literárnu históriu FIF UK
1922 - 1935 riaditeľ oddelenia pre dejiny českej literatúry FIF UK v Bratislave
1921 - 1932 riadny profesor dejín českej literatúry FIF UK v Bratislave
1910 - 1921 mimoriadny profesor FIF českej FKU (UK) v Prahe
1903 súkromný docent dejín novšej českej literatúry na FIF českej KFU v Prahe
1888 - 1921 profesor Československej obchodnej akadémie v Prahe
1886 redaktor Ottovho náučného slovníka
1892 PhDr.
1886 FIF českej Karlo-Ferdinandovej univerzity (teraz Univerzita Karlova) v Prahe
1882 Stredoškolské štúdium - gymnázium v Jičíne a v Hradci Králové

životopis

Josef Hanuš bol prvým dekanom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Bol významným českým literárnym kritikom, ktorý spolupôsobil pri organizácii a budovaní bratislavskej filozofickej fakulty, zakladateľ seminára slovanskej filológie.

Vychoval prvú generáciu slovenských literárnych historikov. Predmetom jeho vedeckého záujmu boli v prvom rade kultúrne dejiny obdobia českého národného obrodenia, literárna história českej reformácie a pobielehorskej protireformácie, moderná slovanská filológia, kultúrne dejiny českého osvietenstva a otázky česko-slovenských literárnych vzťahov. Popri svojom vednom odbore sa venoval aj filozofickému rozboru stredovekej literárnej mysticky. Poukázal na úzke literárne súvislosti medzi českou literatúrou a ostatnou európskou literatúrou v stredoveku. Ako odborník na obdobie českého národného obrodenia sa zapojil do polemík o pravosť Kráľovédvorského a Zelenohorského rukopisu, pričom k ich pravosti zaujal kritické stanovisko.

Členstvo vo vedeckých spoločnostiach a odborných komisiách:

Predseda Duchovednej triedy Učenej spoločnosti Šafárikove
Kuratóriaj pre postavenie univerzitného internátu a akademickej menzy.

Člen České akadémie vied a umení, člen-korešpondent Kráľovskej českej spoločnosti náuk, Skúšobnej komisie pre učiteľstvo na stredných školách pri FIF UK, Extenzie UK, stavebnej komisie UK, stály spolupracovník Ottovho náučného slovníka.

tvorba

1930 Od Dobrovského k Jungmanově škole básnické
1926 O pobělohorské protireformaci
1925 Ze slovenských knihoven
1924 Dobrovský a Slovensko
1922, 1923 Národní Museum a české obrození I.-II.
1920 Poslední boj o Rukopisy (K sedmdesátinám Masarykovým)
1915 František Faustin Procházka, český buditel a literární historik
1914 František Martin Pelcl, český historik a buditel
1912 Rukopis Královédvorský pred mezinárodním soudem paleografů skvele obstál
1911 Rukopisové Zelenohorský a Královédvorský
1910 Mikuláš Adaukt Voigt, český buditel a historik
1909 Počátky kritického dějepisectví v Čechách
1906 Padesátiletá diskusse o Rukopisy
1903 Počátky novočeské romantiky
1896 Život a spisy Václava Bolemíra Nebeského
1895 Pavel Josef Šafarík v živote a spisech
1889 Božena Němcová v životě a spisech
1885 Zjevení svaté Brigitty v literatuře české

zdroj

Univerzita Komenského - Bratislava

(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.