Hlavné športové výsledky:

Majstrovstvá sveta v roku 2002: 1. miesto, v roku 2003: 3. miesto
ZOH Nagano v roku 1998: 10. miesto
Svetový pohár v roku 1996: 7. miesto

Slovenská reprezentácia: 41 zápasov, 31 gólov

Najlepší strelec základnej časti NHL 1994/95 (34 gólov v skrátenej sezóne) a 1997/98 (52 gólov), 5-krát účastník All-Star game NHL.
Hral vo finálovej sérii Stanley Cupu 1998 Detroit – Washington.

Na MS 2002 najlepší strelec šampionátu a člen all stars tímu. Trikrát najlepší hokejista Slovenska v ankete Zlatý puk (1998, 2002, 2003).

Majster ČSSR 1988 s VSŽ Košice a majster Slovenska 1995 s HC Košice. V roku 2002 zvolený za najlepšieho športovca Slovenska.

NHL:

-zaznamenal 503 gólov a 389 asistencií, spolu 892 bodov v 1081 zápasoch

Zaujímavosti:

Draftovaný bol v roku 1990 Washingtonom ako 156. celkove. Bleskurýchly korčuliar a jeden z najlepších strelcov sveta. Peter Bondra sa narodil v ukrajinskom meste Luck. Jeho otec pochádza z Jakubian v okrese Stará Ľubovňa. Rodina bola na Ukrajinu vysťahovaná v roku 1947 (v rámci optácie našich občanov - osídľovania oblastí po volyňských Čechoch). Jeho otec sa v novej vlasti oženil s Nadeždou, ktorá bola pôvodom Poľka. Keď mal Peter tri roky, rodina sa presťahovala späť na Slovensko a usídlili sa v Poprade. Slovenské občianstvo získal v poslednej chvíli tesne pred olympijskou kvalifikáciou v roku 1993 v Sheffielde, kde sa začala zázračná cesta slovenského tímu. Tento charizmatický líder neskôr získal doma obrovskú popularitu. Peter Bondra bol počas svojej aktívnej hokejovej kariéry náš najstarší a individuálne najúspešnejší hokejista.

Výška a váha: 183/92
Post, držanie hokejky: pravé krídlo - ľavé

Peter je najmladší z troch bratov. Spoločne s bratmi Vladimírom a Jurajom vyrastal v Poprade. Keď mu v roku 1982 zomrel otec, mal len štrnásť rokov a výchova tak ostala na mamke Nadežde Bondrovej. Tá momentálne žije v Poprade a má 74 rokov.
Spoločne s Jurajom sa Peter učil korčuľovať na každom kúsku ľadu v okolí. Najprv to skúšal na zamrznutých rybníkoch a neskôr i na popradskom zimnom štadióne. Peter i Juraj začali hrať profesionálne za Poprad a neskôr i za Košice. Pred odchodom za oceán odohral Peter štyri sezóny v drese VSŽ Košice, kde naplno rozvinul svoj talent.
Za Košice hral od sezóny 1986/87 do sezóny 1989/90. V roku 1988 získal titul majstra Československa. Vo svojej poslednej sezóne v drese VSŽ odohral 49 zápasov, v ktorých strelil 36 gólov a celkovo nazbieral 55 bodov. Jeho brat Juraj hral štyri roky vo Francúzsku a v minulosti pôsobil aj ako asistent trénera Popradu.
16. júna 1990 draftoval Petra Washington Capitals v ôsmom kole draftu z celkovej 156. priečky. V tom čase ešte netušil, akú posilu získal. Do USA pricestoval Peter ako 22 ročný. Sprevádzala ho manželka Ľuba a ročná dcéra Petra. Keďže mal sovietsky pas, nemohol na medzinárodnom fóre reprezentovať Československo. Aj preto prišiel do Ameriky ako najlepšie strážené tajomstvo európskeho hokeja.
Talent Bondru rozpoznal najlepšie slávny skaut Jack Button, ktorý si Petra všimol počas monitorovania Richarda Šmehlíka. Predstavitelia Washingtonu si Slovákom istí neboli, ale vďaka referenciám Buttona sa Peťo v sezóne 1990/91 predsa len po prvýkrát obliekol do dresu Caps.
Bondra prišiel do Washingtonu na poslednú chvíľu a veľkou pomocou mu bol Čech Michal Pivoňka. 6. novembra 1990 strelil Peter v súboji s Quebecom dva góly a celkovo nazbieral v 33 zápasoch desať gólov a jedenásť nahrávok. Vo svojom debutovom ročníku sa dočkal nominácie na ocenenie „Nováčik roka“. Mohlo to byť i lepšie, ale v druhej časti sezóny ho pribrzdili problémy s ramenom. Aj napriek tomu nazbieral najviac bodov z nováčikov Capitals, strelil štyri góly v presilovkách a jeho percento úspešnosti striel bolo 18,9.
Po sezóne 1991/92, v ktorej získal v 71 zápasoch 56 bodov, prišiel ešte úspešnejší ročník 1992/93. Peter nastúpil v 83 stretnutiach a nazbieral v nich 85 kanadských bodov. V nasledujúcej sezóne to bolo o čosi horšie, ale hlavnou príčinou bola zlomenina ruky. Aj napriek zraneniu dokázal získať 22 plusových bodov, čo ho radilo na druhé miesto z hráčov Capitals.
Štart sezóny 1994/95 oddialil štrajk v NHL a to využil Bondra na návrat na Slovensko, kde odohral pár zápasov v drese HC Košice. Tesne pred kvalifikáciou na Olympijské hry v Lillehameri získal slovenské občianstvo a konečne tak mohol začať reprezentovať krajinu spod Tatier.
Skrátený ročník 1994/95 dopadol pre Petra fantasticky. V prvých 26 zápasoch strelil „len“ 11 gólov, ale potom mu to začalo sypať a vo zvyšných 26-tich stretnutiach zaťažil kontá súperov 23 gólmi. Viac gólov nestrelil v skrátenej základnej časti NHL nik. Peter viedol v štatistikách Capitals v počte gólov, gólov v presilovkách, víťazných gólov i vyrovnávajúcich gólov. V 47 zápasoch sa presadil strelecky 34-krát, vrátane prvých šiestich gólov v kariére v oslabení. V marci ťahal šnúru siedmich zápasov, v ktorých sa strelecky presadil aspoň raz. Peter sa stal prvým hráčom Capitals, ktorý dokázal nastrieľať najviac gólov v NHL a bol len jedným z piatich hokejistov, ktorý strelili v skrátenej sezóne viac, než 30 gólov. V počte gólov v oslabení bol najlepší v lige a v počte presných zásahov v presilovkách obsadil štvrtú priečku (12).
Veľký zápas odohral 5. februára 1994, kedy strelil päť gólov a štyri z nich strelil v časovom rozpätí štyri minúty a dvanásť sekúnd. Bondra sa stal len desiatym hráčom v histórii NHL, ktorému sa podarilo streliť štyri góly v jednej tretine.
Do sezóny 1995/96 vstúpil slovenský útočník až 20. októbra. V úvode ročníka totiž pôsobil pre ťahanice okolo nového kontraktu v Detroite Vipers (IHL). Viacerí hokejoví odborníci neverili, že Bondra dokáže zopakovať skvelú predošlú sezónu. Peter im ale zapchal ústa 52 gólmi, čo bol štvrtý najväčší počet v NHL. V histórii Capitals nastrieľali viac len dvaja hráči (Dennis Maruk 60 a Bobby Carpenter 53 gólov). V priemere gólov na zápas obsadil Peter druhé miesto za Mariom Lemieuxom (0,78 gólu na zápas). Okrem toho sa stal od sezóny 1984/85 prvým hráčom, ktorý prekonal magickú päťdesiatku.
V drese Slovenska si zahral na Svetovom pohári 1996. Až dvakrát za sezónu sa mu podarilo streliť štyri góly v jednom zápase. Prvýkrát sa tak stalo 3. februára v súboji s Islanders (pridal i 2 nahrávky) a druhýkrát 3. apríla proti Buffalu.
Počas dvoch sezón dokázal Bondra nastrieľať 86 gólov, čo ho radilo na druhé miesto za Jaromíra Jágra. Okrem streleckej potencie ale Peter ukázal i veľké srdce a pred sezónou 1996/97 založil spoločne s Michalom Pivoňkom charitatívny program „Scoring for Children“. Za každý získaný bod Bondru a Pivoňku putovalo na konto účtu 100 dolárov. Rovnakú čiastku (poprípade 50, či 75 dolárov) následne pridali partnerskí sponzori. Výťažok bol určený pre detské nemocnice. 1. marca 1997 sa Washington po prvýkrát za pätnásť rokov neprebojoval do play-off. To prinútilo generálneho manažéra Davida Poila konať a svetlo sveta uzrela obrovská transakcia. Poile poslal do Bostonu Ansona Cartera, Jasona Allisona, Jima Careya a miesto v treťom kole draftu výmenou za Adama Oatesa, Ricka Toccheta a Billa Ranforda. Všetci verili, že excelentný nahrávať Adam Oates bude servírovať gólové nahrávky Petrovi Bondrovi.
Aj napriek tomu, že Capitals do vyraďovacej časti nepostúpili, nemal sa Bondra za čo hanbiť. V základnej časti totiž nastrieľal 46 gólov a viac bodov získal z Caps len Adam Oates (väčšinu bodov ale získal ešte v Bostone). 12. mája 1997 sa rozhodol majiteľ klubu Abe Pollin po pätnástich rokoch práce odvolať generálneho manažéra Davida Poila. O pár dní neskôr skončil i tréner Jim Schoenfeld. Nahradili ich GM George McPhee a hlavný kouč Ron Wilson. V decembri 1997 sa Capitals presťahovali do novej arény MCI Center.
Sezóna 1997/98 mala byť pre Washington Capitals a Petra skvelá. Odborníci tvrdili, že ak ostane zdravý, tak strelí viac než 57 gólov a opäť prekoná hranicu 80 získaných bodov. Optimistické predpoklady sa v praxi potvrdili. Počas tejto sezóny získal viac než 100 bodov jedine Jaromír Jágr. Peter nazbieral o 24 bodov menej a stal sa najproduktívnejším hráčom Capitals. Po nastrieľaní 52 gólov sa stal spoločne s Teemu Selännem z Anaheimu najlepším strelcom NHL. Washington obsadil v základnej časti štvrté miesto Východnej konferencie, a to znamenalo návrat do play-off. Cesta vyraďovacou časťou bola skutočne veľkolepá. Caps najprv vyradili Boston, potom Ottawu a vo finále Východnej konferencie i Buffalo. Po prvýkrát vo svojej histórii sa tak mužstvo objavilo vo finále Stanleyho pohára. Silný Detroit Red Wings už ale bol nad ich sily. Aj napriek tomu mal Washington dôvod na spokojnosť. Bondra si okrem dresu Capitals obliekol i reprezentačný dres a na Olympiáde v Nagane odohral s dvojkrížom na prsiach dva zápasy. Svojimi skúsenosťami začal výrazne pomáhať mladým spoluhráčom ako boli Richard Zedník, Pavol Demitra, či Žigmund Pálffy. Po konci sezóny 1997/98 sa mohol Peter pochváliť skvelou bilanciou, keďže v posledných 89 zápasoch základnej časti strelil až 76 gólov. Vedenie NHL predstavilo 25. júna 1998 trofej Maurice Rocket Richard Trophy, ktorá bola určená pre najlepšieho strelca ligy. Ak by sa tak stalo skôr, tak by boli Bondra a Selänne jej prvými držiteľmi. Ak by bola predstavená o pár rokov skôr, tak ju mohol vlastniť Slovák až dvakrát.
Po sezóne 1997/98 bol Bonzai na dvadsiatom mieste v poradí podľa počtu zisku bodov Európanov v NHL. Za osem sezón dokázal nazbierať 490 bodov. Pred sezónou 1998/99 mal Bondra priemer strelených gólov za posledné štyri ročníky 46. Capitals ale nevstúpili do novej sezóny dobre a vo zvyšnej časti roka to už napraviť nedokázali. Po decembri mali slabú bilanciu 8-16-3 a to bol najhorší štart finalistu Stanleyho pohára od sezóny 1966/67 (Detroit Red Wings). Washington sa neprebojoval do play-off, ale slovenský rýchlik bol opäť lídrom tímu v góloch i bodoch. Už po piatykrát v rade sa stal Peter najlepším strelcom Caps. Tentoraz pritom odohral pre zlomeninu pravej ruky len 66 zápasov.
Ako jeden z piatich hráčov NHL dokázal Peťo v sezóne 1998/99 streliť v jednom zápase štyri góly. 25. novembra prekonal hranicu 500 získaných bodov a 18. januára strelil v Montreale svoj 300. gól v kariére. V lete 1999 kúpil Capitals americký miliardár Ted Leonsis, ktorý fanúšikom Caps sľúbil Stanley Cup do piatich rokov. Peter si bol pred sezónou oddýchnuť v talianskych Benátkach a potom sa vrátil do Washingtonu s túžbou po naplnení novej výzvy. Všetci hráči Capitals dostali laptopy, prostredníctvom ktorých mohli komunikovať s fanúšikmi na oficiálnej web stránke klubu. V hlavnom meste USA nastala nová éra.
Petra ale nanešťastie v úvode sezóny vyradilo zranenie a po artroskopii kolena vynechal prvých pätnásť zápasov. Prvý mesiac roku 2000 bol vôbec najlepším v histórii Capitals a v tom čase hral Washington fantasticky. Skvelá forma vyniesla šnúru jedenástich stretnutí bez prehry (desať víťazstiev). V decembri bolo percento víťazstiev Caps 85,7, v januári vyhrali dokonca 93,8% domácich zápasov. Za celý mesiac pritom prehrali len raz. Jedenásťzápasová šnúra bez prehry z konca januára 2000 bola treťou najdlhšou v histórii Washingtonu (v sezónach 1982/83 a 1983/84 neprehrali až 14 zápasov). Počas celej šnúry stál v bránke Olaf Kolzig, ktorý inkasoval v priemere 1,22 gólu na zápas.
Capitals získali prvenstvo v Juhovýchodnej divízii a obsadili druhé miesto vo Východnej konferencii. V play-off ale prišlo sklamanie a Washington stroskotal na siedmom Pittsburghu.
Bondra nastrieľal 21 gólov a už deviatykrát v rade tak zaznamenal v základnej časti viac, než 20 presných zásahov. Od nováčikovskej sezóny to bol jeho najslabší ročník, ale do úvahy musíme vziať skutočnosť, že pre dve zranenia kolena odohral len 62 stretnutí. Po prvýkrát v posledných piatich rokoch ho na poste najlepšieho strelca tímu nahradil iný hráč – Chris Simon (29).
Najlepším momentom sezóny 1999/2000 bol pre Petra 14-ty hetrik v kariére, ktorý zaznamenal 12. októbra. V tejto štatistike tak v rámci histórie Capitals predstihol slávneho Mika Garntera. V počte bodov sa posunul na piate miesto klubovej histórie. Väčšinu leta 2000 strávil Bondra v Trenčíne, kde sa zapojil do prípravného kempu slovenských hokejistov.
V sezóne 2000/01 prežil Peter znovuzrodenie. V základnej časti strelil 45 gólov, ku ktorým pridal 36 nahrávok. Zisk 81 bodov bol druhým najvyšším od jeho osobného rekordu (85) v sezóne 1992/93.
Bonzai stratil na držiteľa Hart Trophy Joa Sakica z Colorada dvadsať bodov. 1.februára 2001 podpísal novú štvorročnú zmluvu, ktorá znela na 18 miliónov dolárov, pričom za podpis zinkasoval bonus 1 milión $. Podpis zmluvy bol oznámený po zápase s Torontom, v ktorom strelil čistý hetrik. Kontrakt zároveň obsahoval i dvojročnú opciu.
Capitals skončili po druhýkrát v rade na vrchole Juhovýchodnej divízie a celkovo tretí vo Východnej konferencii. V prvom kole play-off ale opäť nestačili na Maria Lemieuxa a Pittsburgh Penguins.
Pred sezónou 2001/02 sa postarali Capitals o obrovský rozruch. V ich sieti totiž skončila najväčšia ryba NHL Jaromír Jágr. V histórii Washingtonu sa ešte väčšiu hviezdu získať nepodarilo a tak očakávania fanúšikov prirodzene narástli do nebeských výšin. Vďaka tejto výmene sa mali naplniť ambície majiteľa na zisk Stanleyho pohára. Bondra strávil väčšinu prípravného obdobia tréningom s 19-ročným talentovaným hokejistom Jakubom Cuttom.
Napriek vysokým cieľom štart do sezóny Capitals nevyšiel a mužstvo sa dosť trápilo. Peter ale zaznamenal viacero historických míľnikov. Do sezóny vstupoval s počtom 382 gólov, ale 30. novembra 2001 strelil 398. a 399. gól v kariére, čím prekonal klubový rekord Mika Gartnera. 22. decemra potom získal jubilejný 700. bod v NHL. O mesiac neskôr si na konto pripísal 300. nahrávku. Okrem toho nastúpil i na svoj 800. zápas v kanadsko-americkej lige. Po sezóne mal na svojom konte 734 bodov a na klubového rekordéra Mika Gartnera strácal už len 55 bodov.
„Capital Pete“ ukončil ďalšiu úspešnú sezónu so ziskom 39 gólov a 31 nahrávok. Na najlepšieho strelca ligy Jarome Iginlu stratil 13 gólov. Bondra sa stal najlepším strelcom ligy v presilovkách (17). Washington nazbieral celkovo 85 bodov, ale na postup do play-off to nestačilo. Po tomto sklamaní bol Adam Oates v marci vymenený do Philadelphie.
10. mája 2002 prepustili Capitals trénera Rona Wilsona a jeho miesto na lavičke zaujal Bruce Cassidy, ktorý bol v AHL zvolený za trénera roka. Po sezóne 2001/02 sa Peter pripojil k slovenskej reprezentácii a vo Švédsku získal titul majstra sveta. Azda každý Slovák si dodnes živo pamätá na jeho víťazný finálový gól na 4:3 proti Rusku. Zlatú medailu z MS si Peter mimoriadne váži a pocity z jej zisku najlepšie vystihol slovami: „Stanley Cup oslavuje jedno mesto, ale zlatú medailu z MS celý národ!“ Aj vďaka svojmu fantastickému vystúpeniu na šampionáte bol na Slovensku po tretíkrát v kariére zvolený za hokejistu roka (predtým v rokoch 1998 a 2002).
V sezóne 2002/03 obsadil Washington druhé miesto v Juhovýchodnej divízii za Tampou Bay, pričom dosiahol bilanciu 39-29-8-6. Celkovo získali Caps 92 bodov, čo ich zaradilo na šieste miesto v konferencii.
V poslednom zápase základnej časti strelil Bondra proti Pittsburghu Penguins Johanovi Hedbergovi svoj 450. gól v kariére. Tento gól bol zároveň jeho 789. bodom v drese Capitals, čím vyrovnal historický rekord Mika Gartnera.
Vo svojom 907. zápase potom strelil 451. gól, čim prekonal svoj vzor – Petra Šťastného (450. gólov). Bonzai nazbieral v sezóne 2002/03 56 bodov, pričom strelil rovných tridsať gólov. Bola to už jeho deviata 30-gólová sezóna a tým vyrovnal ďalší klubový rekord Gartnera. V play-off boli Capitals vyradení Tampou Bay vo štvrťfinále konferencie. Peter strelil v tejto sérii štyri góly, ku ktorým pridal dve nahrávky. V máji 2003 odohral Bondra v drese Slovenska na majstrovstvách sveta vo Fínsku osem zápasov. K bronzovej medaile pomohol tromi gólmi a dvoma asistenciami. V súboji o tretie miesto strelil Českej republike víťazný gól.
Úvod do sezóny 2003/04 Washingtonu opäť nevyšiel a po prehre 1:4 s Coloradom padla 8. decembra hlava trénera Bruca Cassidyho. Toho nahradil jeho asistent Glen Hanlon. Po sklamaní stratil majiteľ tímu Ted Leonsis trpezlivosť a svojmu generálnemu manažérovi Gerogovi McPheeovi nakázal výpredaj. Postupne sa teda pobrali Steve Konowalchuk do Colorada, Jaromír Jágr do NY Rangers, Róbert Lang do Detroitu, Sergej Gončar a Michael Nylander do Bostonu a Anson Carter do LA Kings. 18. februára 2004 sa stalo nepredstaviteľné. Peter Bondra po prvýkrát v kariére NHL vyzliekol dres Capitals a prestúpil do Ottawy Senators. 36-ročný Slovák pevne veril, že v Kanade si konečne splní svoju túžbu po Stanley Cupe. Vo Washingtone vytvoril Peter dvanásť klubových rekordov, vrátane najväčšieho počtu bodov (825), gólov (472), gólov v presilovkách (137), víťazných gólov (73), gólov v oslabení (32) a hetrikov (19). Za Capitals odohral Bondra 961 zápasov, a to ho radí na druhé miesto v klubovej histórii (viac odohral len Calle Johansson – 983). V roku 2004 ho zvolili medzi najlepších 30 hráčov histórie Washington Capitals. Peter bol jednoducho pevnou súčasťou Washingtonu Capitals a niet pochýb, že po uzavretí jeho kariéry bude v hlavnom meste slávnostne vyradená jeho dvanástka. Ottawa sa v pohode prebojovala do play-off a v ňom patrila medzi hlavných favoritov. Zdalo sa teda, že sen o striebornej trofeji sa možno Petrovi predsa len splní. Slovenskému kanonierovi sa ale v hlavnom meste Kanady nedarilo podľa predstáv. Jeho gólové suchoty zo záveru základnej časti pretrvali aj v play-off a aj preto nedokázala Ottawa postúpiť ďalej, než do štvrťfinále Východnej konferencie. V ňom skončila po siedmich zápasoch s Torontom Maple Leafs. Sezóna 2004/05 bola pre dlhotrvajúci štrajk zrušená a tak si mohol skúsený veterán dobiť baterky a pripravovať sa na novú výzvu.
Štrajk v NHL využil Peter na návrat na Slovensko. V drese Popradu odohral v ST Extralige šesť zápasov a prestávku v zaoceánskej lige využil i na podporu svojho syna Davida na hokejovom turnaji na Aljaške. Po uzavretí kolektívnej dohody začali kluby podpisovať zmluvy s hráčmi a 18. septembra 2005 sa dočkal i Bondra. Peter podpísal kontrakt s Atlantou Thrashers a opäť sa tak stretol v jednom klube s Mariánom Hossom.
V posledných desiatich rokoch strelil Peter 376 gólov a viac presných zásahov zaznamenal za toto časové obdobie len Jaromír Jágr (412). Od jeho vstupu do NHL v roku 1990 strelili viac gólov len Brett Hull, Jaromír Jágr, Brendan Shanahan a Joe Sakic.
Sezónu 2005/06 začal 37-ročný rodák z Lucku s bilanciou 984 zápasov, 477 gólov, 362 asistencií, 839 bodov a 695 trestných minút. V play off pridal Bondra 80 duelov, 30 presných zásahov, 26 prihrávok, 56 bodov a 60 trestných minút.11. novembra 2005 nastúpil Peter v domácom zápase s obhajcom Stanleyho pohára Tampou Bay na svoj jubilejný tisíci zápas v NHL. Bondra je v tomto štatistickom ukazovateli najlepším Slovákom.
Peter Bondra je trojnásobným najlepším hokejistom Slovenska. Tento prestížny titul získal v rokoch 1998, 2002 a 2003.

Prezývky:
\"Bonzai\", \"Peter Gun\", \"Bang-Bang-Bondra\", \"Svätý Peter\" a \"Capital Pete\"

Klub: Atlanta Thrashers, National Hockey League
Číslo dresu: 12
Post: Pravé krídlo
Korčule: Bauer 3000, veľkosť 9.5
Národnosť: slovenská
Momentálne sídli: Annapolis, Maryland
Rodinný stav: ženatý s manželkou Ľubou. Má tri deti: Petru, Davida a Nicholasa
Draftovaný: Washingtonom v 8. kole zo 156. miesta v roku 1990
Detský vzor: starší brat Juraj, neskôr Peter Štastný
Pamätný gól: víťazný gól v predĺžení 3. zápasu finále Východnej konferencie 1997/98 do siete Dominika Haška
Brankári, predstavujúci najväčšiu výzvu: Dominik Hašek & Olaf Kolzig
Obľúbená hudba: Van Halen – najradšej počúva hudbu počas cesty na štadión
Ukončenie aktívnej kariéry: 29. 10. 2007 - Peter Bondra oficiálne oznámil koniec hráčskej kariéry a stal sa generálnym manažérom slovenskej hokejovej reprezentácie

Ocenenia:

Najlepší hráč v ankete Zlatý puk v rokoch: 1998, 2002, 2003
Najlepší športovec slovenska: 2002

pes - maďarská vyžla Hugo
futbal, rybolov na vlastnej lodi