V roku 1976 absolvoval štúdium na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Priebeh zamestnaní:

1976 – 1978 – asistent a odborný asistent na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
1978 – 1983 – interný ašpirant Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
1984 – 1986 – odborný asistent Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
1990 – 1991 – námestník ministra medzinárodných vzťahov SR
1990 – 1992 – poslanec Snemovne Národov Federálneho zhromaždenia ČSFR
1993 – 1993 – štátny tajomník Ministerstva kultúry SR

Roman Zelenay bol zvolený v roku 1990 v rámci kooptácie poslancov do Federálneho zhromaždenia po nežnej revolúcii ako poslanec Snemovne národov za VPN vo Východoslovenskom volebnom obvode.
Vo voľbách v roku 1990 bol zvolený za poslanca Snemovne národov za VPN (tentokrát za Západoslovenský volebný obvod). Po rozklade VPN sa pridal k Vladimírovi Mečiarovi a spoluzakladá HZDS.
11.9.1991 bol signatárom Výzvy iniciatívy za zvrchované Slovensko.
V roku 1992 je opäť zvolený za poslanca Snemovne národov FZ za HZDS.
25. júna 1992 na ustanovujúcej schôdzi Snemovne národov FZ ČSFR bol Roman Zelenay 144 hlasmi (zo 148 prítomných poslancov) zvolený za predsedu Snemovne národov Federálneho zhromaždenia.
25.11.1992 zahlasoval za ústavný zákon o zániku ČSFR. Počas tohto hlasovania bol aj predsedajúcim schôdze Federálneho zhromaždenia a teda aj ohlásil výsledok hlasovania o zániku ČSFR. Roman Zelenay viedol schôdzu Federálneho zhromaždenia aj 22.12.1992, ktorá bola poslednou dejinách Československa.
Od apríla 1993 bol štátnym tajomníkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Zahynul 1. novembra 1993 večer krátko po 21. hodine pri dopravnej nehode neďaleko Lanžhotu, cestou z Bratislavy do Meissenu, kde sa mal zúčastniť na konferencii-Východ-Západ.

Roman Zelenay bol podpredsedom medziparlamentnej únie ČSFR, predsedom rozhodcovskej komisie HZDS, členom svetovej medziparlamentnej únie Ženeva.

Roman Zelenay bol ženatý, mal 2 deti. Jeho otcom bol Gabo Zelenay, rozhlasový športový komentátor, moderátor a redaktor. Z jeho predkov: Ján Jozef Zelenay bol posledným rektorom Trnavskej univerzity, Gedeon Zelenay bol poslancom Uhorského snemu a hlavný slúžny novomestskej stolice.

tvorba

Verejnosti bol menej známy ako autor prác z molekulárnej farmakológie a genealógie. Genealógii sa venoval od vysokoškolských štúdií, zaoberal sa najmä teoretickými otázkami tejto disciplíny.
Bol účastníkom celoštátnych stretnutí genealógov a heraldikov v Ostrave, zúčastňoval sa aj na genealogických sympóziách Poľskej heraldickej spoločností. Príspevky prednesené na týchto podujatiach boli publikované, väčšia časť jeho genealogickej produkcie - materiály o zemianskych rodoch Trenčianskej stolice a kapitoly z genealogickej teórie a metodológie - však nevyšla tlačou.
V roku 1991 podporil myšlienku založenia Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti pri Matici slovenskej a na zakladajúcom zhromaždení 29. októbra 1991 prijal funkciu jej predsedu. Jeho dvojročné pôsobenie v nej zavŕšila jeho účasť a vystúpenie na prvom vedeckom sympóziu spoločností

4.-6. októbra 1993 v Častej - Papierničke. Bol autorom publikácií z molekulárnej farmakológie a publikácií z oblasti genealógie (autor prvej učebnice genealógie v Československu). Pôsobil aj ako tréner juniorských reprezentantov v atletike, bol aj simultánnym kabínovým tlmočníkom.