Patrí k významným osobnostiam slovenskej populárnej hudby, do ktorej zasiahol predovšetkým ako textár kľúčových diel v období rokov 1957-1990.

Narodil sa v Trnave, kde študoval na osemročnom Gymnáziu (1939-1942) a neskôr (1942-1946) aj na Obchodnej škole (spolužiak Miroslava Válka).
Už od roku 1936 študoval hru na husle v Trnave u pedagóga Ľ. Barnu, neskôr aj v Mestskej hudobnej škole v Trnave (1939-1943).

V rokoch 1946-1951 pracoval v Tatra banke v Trnave a ďalších bankových inštitúciách ako účtovník, potom bol členom Posádkovej hudby v Bratislave pod vedením Zdenka Mikulu (absolvovanie základnej vojenskej služby); 1951-1968 pracoval v rôznych funkciách vo Vojenskom umeleckom súbore kpt. Jána Nálepku v Bratislave (VUS), od roku 1957 aj ako dramaturg; v rokoch 1968-1988 pracoval ako vedúci Odd. medzinárodnej výmeny Čs. rozhlasu v Bratislave.

Hudobný vývoj:

1941-1949 v štyridsiatych rokoch bol členom Komorného orchestra hudobných pedagógov v Trnave a zároveň aj členom Chrámového orchestra pod vedením M. Sch.-Trnavského

od roku 1951 sa stal spolupracovníkom umeleckého šéfa Vojenského umeleckého súboru kpt. Jána Nálepku v Bratislave a ako spoluautor a dramaturg sa podieľal na desiatkach scénických pásem pre súbor (Keby všetky opasky, Pieseň znie horou, Kde sa končí hra a i.). Spolupracoval na nich aj s choreografom Jánom Guothom

1968 nastupuje do Čs. rozhlasu v Bratislave, a práve tu sa výraznejšie uplatňuje najmä ako textár a autor scénických relácií a libriet napríklad pre VUS, Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Bratislave, Malokarpatskú kapelu a iné telesá. Autorom príspevkov do mnohých rozhlasových relácií a rubrík (napr. Panoráma, Inter-folk-song-šou). Ako vedúci redakcie medzinárodnej hudobnej výmeny sa postaral o propagáciu slovenského hudobného umenia v zahraničí (aj na pôde Európskej vysielacej únie aj OIRT – vtedajšej medzinárodnej vysielacej únie štátov východného bloku). Od roku 1983 bol zároveň zástupcom šéfredaktora Hlavnej redakcie hudobného vysielania Čs. rozhlasu v Bratislave.

tvorba

Známy je najmä ako autor textov k populárnej hudbe – dodnes viac ako 300 (napr. mimoriadnej úspešnej piesni Až bude pokosená tráva, pri ktorej sa zoznámil so svojou spolurodáčkou Evou Kostolányiovou) sa venoval aj ľudovej a dychovej hudbe. Napríklad pri organizovaní súťaže dychovej hudby Takú mi hudba zahraj a 14 ročníkov prehliadky nahrávok rozhlasového folklóru Prix de musique folklorique de Radio Bratislava.
V povedomí verejnosti sú známe jeho príspevky zo súťaží Takú mi hudba zahraj (6 ocenení), Zlatá ruža Detva (Až bude pokosená tráva), Bratislavská lýra (okrem iného 2 zlaté a 1 bronzová lýra, 1972 dostal zlatú lýru za pieseň M. Broža Krédo, ktorú naspievala E. Máziková; v roku 1974 zlatú Bratislavskú lýru za pieseň P. Zelenaya Zem pamätá, ktorú naspieval Karol Duchoň).

Najznámejšie texty k piesňam populárnej hudby:
Až bude pokosená tráva (E. Kostolányiová)
Halabala a Mať tak znovu 22 (I. Krajíček)
Si môj (E. Sepešiová)
Máš tucet chýb (D. Grúň)
Namaľuj mi dúhu (G. Hermelyová)
Zázračné leto (vok. skup. Bezinky) a mnohé ďalšie