Medicínu študoval v Prahe na Karlovej univerzite a venoval sa internej medicíne. Po skončení univerzity v roku 1938 a po skončení základnej vojenskej služby začal pracovať na Internom oddelení Robotníckej sociálnej poisťovne v Bratislave na Bezručovej ulici, kde bol primárom profesor Ladislav Dérer.

V roku 1945 odišiel do Trenčína, kde sa stal najmladším primárom – internistom na Slovensku. Istý čas tiež zastával funkciu riaditeľa nemocnice a prijal úlohu vybudovať postgraduálne inštitucionálne vzdelávanie lekárov na Slovensku. Pôsobil ako riaditeľ Inštitútu pre doškoľovanie lekárov a farmaceutov do roku 1986 a bol aj vedúcim Katedry vnútorného lekárstva a prednostom Internej kliniky.

Profesor Dieška bol zakladateľom a dlhoročným riaditeľom inštitúcie pre ďalšie vzdelávanie lekárov, farmaceutov a ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorej pokračovateľom je Slovenská zdravotnícka univerzita.

V roku 1959 získal hodnosť docenta na LF UK v Bratislave, v roku 1973 sa stal mimoriadnym a neskôr aj riadnym profesorom vnútorného lekárstva a v tom istom roku získava aj titul doktora lekárskych vied. Napísal prvú slovenskú štvorzväzkovú učebnicu Vnútorné choroby, ktorú vydal v roku 1963.