Profesor Karol Virsík sa narodil 25. augusta 1915 v Malackách, strednú školu absolvoval na Masarykovom reálnom gymnáziu v Bratislave a v rokoch 1933 - 1939 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského. Od roku 1946 sa stal asistentom na I. internej klinike Lekárskej fakulty u profesora Dérera a po presťahovaní lôžkového oddelenia do Nemocnice Čs. červeného kríža v Bratislave na Bazovej ulici sa v roku 1949 stal primárom a v roku 1950 aj zástupcom prednostky Kliniky tuberkulózy Lekárskej fakulty, profesorky Kuklovej - Štúrovej.


Od apríla 1952 primár Virsík vybudoval v priestoroch bývalého kaštieľa v Podunajských Biskupiciach tuberkulózny dispenzár, z ktorého sa stala Krajská nemocnica tuberkulózy, Krajská nemocnica tuberkulózy a respiračných chorôb, Ústav tuberkulózy a respiračných chorôb, nakrátko Ústav pneumoftizeológie a geriatrie a nakoniec Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb.

Od roku 1952 zastával funkciu krajského ftizeológa, od roku 1954 funkciu hlavného odborníka pre tuberkulózu pri Povereníctve, neskôr pri Ministerstve zdravotníctva ČSSR. V roku 1955 bol menovaný za vedúceho celoštátnej Katedry tuberkulózy Ústavu pre doškoľovanie lekárov, ktorej úlohou bolo postgraduálne vzdelávanie s atestáciou nielen pre slovenských, ale aj pre českých ftizeológov. Po vytvorení katedry v Čechách pokračovala slovenská katedra tuberkulózy a neskôr aj respiračných chorôb pod jeho vedením vo výchove niekoľkých generácií ftizeológov - pneumológov. V roku 1964 obhájil habilitačnú prácu na tému: Vývoj boja proti tuberkulóze v ČSSR a na Slovensku a jeho odraz vo vývoji a možnosti ovplyvnenia vzniku a trvania pracovnej neschopnosti pri tuberkulóze a bol menovaný za docenta. V roku 1968 získal hodnosť doktora lekárskych vied. Bol členom pléna Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva, bol hlavným československým koordinátorom výskumných úloh v rámci Štátneho plánu technického rozvoja, za ktorých úspešné vyriešenie dostal spolu s kolektívom spoluautorov v roku 1981 Cenu ministra zdravotníctva a v roku 1986 Cenu predsedu komisie pre vedecko - technický rozvoj.
V Slovenskej lekárskej spoločnosti bol profesor Virsík v rokoch 1969 - 1973 prvým podpredsedom a členom predsedníctva, dlhoročným predsedom a členom výboru Slovenskej pneumologicko - ftizeologickej spoločnosti. Je čestným členom viacerých zahraničných odborných spoločnosti. Doteraz uverejnil viac ako 260 odborných práv v domácej a zahraničnej literatúre, je autorom alebo spoluautorom 21 knižných publikácií. Od roku 1982 koncepčne a odborne usmerňoval vo funkcii hlavného odborníka predsedu odbornej spoločnosti aj problematiku geriatrie.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Karolovi Virsíkovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti medicíny.