Narodil sa 23. mája 1936 v Papíne. Základnú školu vychodil v rodisku, zmaturoval roku 1954 na Gymnáziu v Humennom. Potom študoval na Vysokej škole pedagogickej v Prešove. Po štúdiách krátko pracoval ako redaktor Čs. rozhlasu v Košiciach, potom sa stal redaktorom denníka Smena a bol redaktorom vysielania pre deti a mládež košickej televízie. Pre odmietavé postoje k augustovým udalostiam roku 1968 a k obdobiu normalizácie bol politicky diskriminovaný a nesmel publikovať. Zamestnal sa ako učiteľ slovenského jazyka na Strednom odbornom učilišti dopravnom v Košiciach a tu pôsobil až do novembra 1989. Roku 1990 sa stal vedúcim redakcie programov pre deti a mládež v košickom štúdiu Slovenskej televízie. Od roku 1992 bol šéfredaktorom národnostného vysielania Slovenského rozhlasu v Prešove.

Rukopisy jeho prvých dvoch poviedkových kníh Balada o Tiralovom kopci a Lúka 30x40 nemohli vyjsť, a tak debutoval až roku 1987 knihou poviedok Hudobná obeta, v ktorej zobrazil prostredie východoslovenskej dediny a život jej obyvateľov. Z toho istého prostredia čerpá námety aj jeho druhá kniha poviedok Prvý rok mieru (1991). Časovo je však posunutá hlbšie do novodobej histórie, do obdobia tesne po skončení vojny. Vlastným nákladom vydal knihu poviedok Božie oko (1992) a v Slovenskom spisovateľovi mu vyšla kniha krátkych poviedok Malé ryby, veľké ryby (1994). Na vydanie je pripravená aj rozsiahla kniha Portréty zo živého domu, v ktorej literárne spracoval svoje zážitky z dvadsaťročného pôsobenia na učňovskej škole. J. Patarák je aj autorom viacerých televíznych scenárov, rozhlasových hier a rozhlasových poviedok.