Narodila sa 30. 3. 1940 v Potočkách, okres Svidník. Po skončení základnej školy v roku 1956 úspešne urobila konkurz do PUĽSu pri UND v Prešove. Od 22. 11. 1956 až do 31. 3. 1995 pracovala v tomto súbore ako speváčka.

Jej devízou bol hlas – dar od Boha, na ktorý Marka Mačošková stavila a stal sa jej chlebom takmer polstoročia. Z malej dedinky Potôčky, kde zvlášť v povojnových rokoch panovala bieda, vhupla do sveta, ktorý bol dovtedy pre ňu veľkou neznámou. Ako sama vraví, chudoba a jedenie z jednej misy spolu so súrodencami ju vychovalo k skromnosti a spolupatričnosti. Tieto vlastnosti nosí v sebe dodnes v presvedčení, že bez nich by v živote veľa nedosiahla.

Láska k spevu u nej začala klíčiť už v rannom detstve, keď sa nechávala unášať krásou mamkinho hlasu. V školských rokoch sa láska postupne začala meniť na vášeň.

V PUĽSe Marka pochopila, že cesta speváčky v profesionálnom súbore nie je ľahká a vôbec nie je taká, akú si ju vysnívala. Povolanie speváčky je veľmi náročné. Pokiaľ je človek slobodný a má iba svoju prácu, nevznikajú pre neho väčšie komplikácie. Ale ak má rodinu, to už je o niečom inom. A Mária Mačošková vychovala dvoch synov – Juraja a Ivana. Pomáhala jej pri tom rodina. Neustále zájazdy, zájazdy doma i v zahraničí.

K prvým zájazdom Márie Mačoškovej patrila Zakarpatská oblasť USSR, potom cesta do Tunisu, účinkovala viackrát v Holandsku, Dánsku, Nórsku, Nemecku, Poľsku, Rumunsku, Bulharsku, Juhoslávii, Grécku, a ďalších štátoch Európy. Spievala v Spojených štátoch amerických, Kanade a desaťkrát v ZSSR.

Dodnes spieva a svojim hlasom ozdobuje mnohé kultúrne podujatia a spoločenské akcie. Patrí k najvýznamnejším osobnostiam kultúrneho života Rusínov v našom kraji a na Slovensku. Jej poslucháčov neubúda, práve naopak. Svedčí o tom do posledného miesta vypredané hľadisko Veľkej sály DJZ aj s prístavkami, pri príležitosti jej koncertu k 50. výročiu jej speváckej kariéry.

V roku 1978 bol Márii Mačoškovej udelený titul Vzorný pracovník kultúry a v roku 1985 titul Zaslúžila umelkyňa.