Akademik Rudolf Mrlian sa narodil v rodine maloroľníka. V rodnej obci Hybe vychodil základnú školu, gymnázium navštevoval v Liptovskom Mikuláši. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte v Bratislave. Študoval germanistiku, slavistiku, estetiku, národopis a archeológiu. Na doktora filozofie promoval v roku 1941.
Profesionálnu kariéru začal ako pedagóg na Gymnáziu v Martine a Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1941 - 1944 bol civilným zamestnancom Ministerstva národnej obrany. Zúčastnil sa SNP a po skončení 2. svetovej vojny do roku 1950 pracoval na Povereníctve informácií.
Po vzniku Vysokej školy múzických umení pôsobil na jej pôde ako pedagóg, neskôr sa stal docentom (1953), profesorom (1958) a získal titul DrSc. (1977). Na VŠMU tiež zastával funkciu prorektora a dekana Divadelnej fakulty v rokoch 1971 – 1985 bol jej rektorom.
Umeleckým a literárnym smerom sa začal Rudolf Mrlian orientovať už počas štúdia na vysokej škole. Začínal v redakcii časopisu evanjelickej mládeže Nový rod, kde pôsobil v rokoch 1941 - 1942. V rokoch 1946 - 1947 viedol odborný časopis Umeleckej besedy slovenskej Umenie, v rokoch 1953 - 1956 a 1971 - 1974 bol hlavným redaktorom časopisu SAV Slovenské divadlo. Svojimi článkami prispieval aj do ďalších novín a časopisov (Národnie noviny, Politika, Elán, Tvorba, Umenie, Pravda, Práca, Smena, Kultúrny život, Predvoj, Nové slovo, Slovenské pohľady, Slovenské divadlo).
Bol zostavovateľom, hlavným redaktorom a redaktorom odborne zameraných zborníkov Slováci v slovanskom svete (1945), Zborník z I. zjazdu umelcov a vedeckých pracovníkov (1946), V službách slovenského divadla (k 60. narodeninám Jána Borodáča, 1952), Slovenské ľudové umenie v 2 zväzkoch (1953), Jonáš Záborský (výber z diela, 1954), Desať rokov VŠMU (1950), Andrej Bagar (1960), Hybe včera a dnes (1967), O niektorých problémoch ideologického boja v umení (1977), Teória dramatických umení (1979), Storočnica českého divadla (1983), Encyklopédia dramatických umení (1989-1990).
Vo vedeckej práci sa zo začiatku orientoval na folkloristický výskum. V roku 1943 vydal knižnú prácu Štúrovci a ústna slovesnosť, ovplyvnenú metódou štrukturalizmu. Opieral sa v nej aj o metodologické princípy folkloristu P. Bogatyriova. Usiloval sa objasniť postavenie folklóru vo vzťahu k literatúre.
Neskôr sa ťažiskom jeho vedeckej práce stali otázky slovenského divadla, histórie a teórie, zaoberal sa dramaturgiou hereckej a režijnej tvorby a kritikou. Venoval sa predovšetkým SND a hereckým a režisérskym osobnostiam v ňom.
V roku 1948 vydal knihu Dva roky činohry ND , v ktorej mapoval súčasný rozvoj tohto súboru. Ďalšou publikáciou bola kniha Slovenskí divadelníci v kresbách K. L. Zachara z roku 1956 a v roku 1957 napísal obsiahlu monografickú publikáciu So slovenským divadlom, v ktorej zhodnotil dielo Janka Borodáča a Oľgy Borodáčovej-Országhovej. Spolu so Zoltánom Rampákom a Mariánom Mikolom napísal bilančnú súvahu Dvadsať rokov slovenského činoherného divadla (1966). Jozefovi Budskému venoval pozornosť v knihe Divadlo plných tónov z roku 1969. Ďalšia monografická štúdia Andrej Bagar (1971) bola zasvätená zasa tejto priekopníckej osobnosti slovenského divadelného a spoločenského života. Z roku 1971 je aj štúdia Rudolfa Mrliana Nová scéna, 25 rokov úsilia o angažované divadlo (1971). Zhrnutie kritických a teoretických prác profesora Mrliana obsahuje kniha Zápas o socialistické divadlo, ktorá vyšla v roku 1976. Svoj vzťah k vtedajšiemu ZSSR vyjadril v reportážnej knižke Láska bez hraníc (1953).
Odvážnym pokusom profesora Mrliana bola analytická štúdia s názvom Súčasná slovenská dráma , ktorú vydal v roku 1981. O dva roky neskôr mu vyšiel výber štúdií, článkov a vystúpení z obdobia rokov 1945 - 1981 Hľadanie istôt . V roku 1983 vyšla aj syntetizujúca práca Tvary a tváre divadla a o rok neskôr sumarizujúca kniha Kritika divadelnej praxe. V rukopise má dopísanú obsiahlu životopisnú prácu Na krížnych cestách (1992) a monografiu avantgardného umelca pod názvom Na motýľových krídlach/Osudová tragédia Jána Jamnického (1993).
Rudolf Mrlian sa podieľal aj na preklade viacerých prác. Z nemčiny preložil teoretickú štúdiu L. L. Schückinga Sociológia literárneho vkusu (1943) a divadelnú hru H. Schweikarta Potrebujem ťa (1943), z češtiny divadelnú hru Jana Drdu Na posiedkach s čertom (1946).
Profesor Rudolf Mrlian bol členom viacerých organizácií. V rokoch 1937 – 1939 bol členom Vedeckej syntézy, bol jedným zo zakladajúcich členov a funkcionárov Zväzu divadelných umelcov (1957). V roku 1975 sa stal členom Vedeckého kolégia SAV pre jazykovedu a vedy o literatúre a umení a v roku 1981 bol jeho podpredsedom. Ako podpredseda pôsobil v roku 1984 aj v Slovenskej umenovednej spoločnosti. V roku 1970 sa stal členom Medzinárodnej asociácie literárnych kritikov v Paríži.
V rokoch 1958 - 1961 viedol z pozície umeleckého šéfa činohru Slovenského národného divadla a v rokoch 1967 - 1971 bol umeleckým šéfom činohry Novej scény. V roku 1984 sa stal akademikom SAV.
Akademik Rudolf Mrlian navštívil študijne a pracovne väčšinu európskych krajín, USA a Tunisko.
Za svoju činnosť bol ocenený početnými domácimi i zahraničnými vyznamenaniami a medailami.
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
