Martin Gregor je slovenským divadelným hercom, jednou zo zakladajúcich osobností slovenského profesionálneho divadelníctva. Svoje herecké umenie predvádzal nie len na doskách Slovenského národného divadla, ale tiež v rozhlase, televízii a vo filme.
Slovenský herec je rodákom z Trnavy, narodil sa v roku 1906 ako Martin Guttman, bol židovského pôvodu.
Svojimi komedianskými výstupmi zabával okolie už v detstve a neskôr začal pôsobiť vo niekoľkých ochotníckych súboroch. Ako vyučený sústružník pracoval v trnavskom Coburgu, no po otvorení Hudobno-dramatickej akadémie v Bratislave, sa rozhodol študovať herectvo. Nadaný žiak sa do Slovenského národného divadla dostal už v sezóne 1932/1933 ako študent druhého ročníka.
Už prvé postavy Martina Gregora odhalili jeho talent pre komediálne úlohy, stvárnil Pištu v Dobrodružstve pri obžinkoch, Osipa v Revízorovi, Jelenfyho v Inkognite, či Raspľujeva v hre Krečinskij sa žení.
Rozbehnutú kariéru úspešného herca zastavila spoločenská situácia, po vyhlásení Slovenského štátu musel kvôli svojmu židovskému pôvodu divadlo opustiť. Vtedy sa stretol so svojou budúcou manželkou Magdou, ktorú zasa kvôli jej pôvodu prepustili z baletného súboru Slovenského národného divadla. Vzali sa v roku 1942. V neľahkom období pomaháli manželom priatelia, Martin Gregor tajne prekladal pre rozhlas, viackrát bol zatknutý, no vďaka svojej popularite a neústupčivosti manželky vždy prepustený. Po potlačení Slovenského národného povstania v septembri 1944 boli všetci židia odvezení do koncentračných táborov. Herec si prešiel hneď štyrmi, rovnako ako jeho manželka. Znovu sa stretli po oslobodení v roku 1945.
Po návrate do Bratislavy sa manželia znovu vrátili aj do Slovenského národného divadla. Boli spoluzakladateľmi Novej scény a Martin Gregor sa v roku 1948 stal riaditeľom SND.
K ďalším veľkým činoherným postavám patrili okrem iných úloha Fiodora v Bratoch Karamazovovcoch, Augusta v hre Dvaja, či mešťanostu v Revízorovi. Zahral si tiež vo filme Vlčie diery a Boj sa začne zajtra. Pravidelne vystupoval aj v rozhlase.
V roku 1952 bol Martin Gregor obvinený z kozmopolitizmu, kariérizmu a oportunizmu. Bol zbavený všetkých funkcií a aj s manželkou ho prepustili z divadla. Napokon sa uchytil v rozhlase a do divadla sa vrátil až po dvoch rokoch. Znovu sa mu podarilo zaradiť medzi najobľúbenejších hercov na scéne a okrem komediálnych úloh bol obsadzovaný aj do tragických postáv Aristida v Tanci nad plačom, Jourdaina v hre Meštiak šľachticom, Varazina v Tarelkinovej smrti.
Začal pôsobiť ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení, predstavil sa na filmovom plátne, diváci ho mohli vidieť vo filmoch Výlet po Dunaji, Statočný zlodej, Transport z raja, Jánošík, Obchod na korze a Dni zrady. Neskôr sa stal šéfom činohry Slovenského národného divadla.
Ďalšie životné a pracovné problémy prišli s rokom 1968, kedy herec uvažoval aj o emigrácii. Nakoniec sa rozhodol ostať, aj napriek tomu, že bol čoskoro zbavený všetkých funkcií a mal zákaz vycestovať.
Ostalo mu však divadlo a divákom sa predviedol v úlohách Vengeroviča v Platonovovi, Apuška v Krásnej neznámej, či ako Kenotaf vo Fatamorgáne. Najúspešnejšou postavou z tohto obdobia bol rola Willieho Clarka v Simonových Zlatých chlapcoch. V trpkej komédii zo života starnúcich kabaretiérov sa predstavil spolu s Ladislavom Chudíkom. Hrali ju viac ako dvestopäťdesiat krát.
V divadle, v rozhlase a v televízii si Martin Gregor zahral v Zenovom vedomí, Americkej tragédii, v Článku na prvú stranu, či Jubelových deťoch.
Jeden herecký sen sa však Martinovi Gregorovi nikdy nesplnil, nezahral si Shylocka zo Shakespearovho Kupca benátskeho.
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
