o projekte  | kritériá  | partneri  | PROJEKTY  | kampane  | reklama  | pridajte osobnosť  | kontakt  
Národná agentúra ISSN pridelila portálu
www.osobnosti.sk
ISSN 1338-2403

 
Denne aktualizované.
Osobnosti.sk (online)
 
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk
4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
 
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
 
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
 
Pre mňa je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
 
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
 
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk

Tlačová konferencia k spusteniu internetového portálu Osobnosti.sk.


 
v menách všade 




A B C D E F G H I J K L M N O P P R S T U V W Z

 

.: NAPOSLEDY PRIDANÍ

Ján Čižmár
Ivan Baláž Kráľ
Viktor Hidvéghy ml.
Jozef Majerčík
Róbert Bezák
Ondrej Francisci
Pavel Kapusta


    . veda a vzdelanie
    . spoločnosť
    . politika
    . kultúra a umenie
    . šport
    . médiá
    . biznis




hotelyms.sk


24hod.sk - denník pre všetkých




 Mária Kišonová-Hubová / hudba

Mária Kišonová-Hubová

Mária Kišonová-Hubová
speváčka, sopranistka, sólistka opery SND

* 17.03.1915 Láb (okr. Malacky)
11.08.2004 Bratislava
vzdelanie

1925 - 1933 Reálne gymnázium Bratislava
1934 Pedagogická akadémia Bratislava
1934 - 1937 Súkromné štúdium spevu u prof. Josefa Egema
1937 - 1938 Neues Wiener Konservatorium (prof Anna Schönwladová)

životopis

Mária Kišonová-Hubová sa narodila v roku 1915 v Lábe na Záhorí v učiteľskej rodine. Základnú školu vychodila v Zohore, kam sa jej rodičia presťahovali, keď mala päť rokov. Reálne gymnázium navštevovala v Bratislave na Grösslingovej ulici. Po maturite (1933) si doplnila vzdelanie ročným štúdiom na Pedagogickej akadémii v Bratislave. Niekoľko rokov učila na literných školách v Ivanke pri Dunaji a v bratislavskej Trnávke, no zároveň v rokoch 1934 - 1937 študovala spev u známeho vokálneho pedagóga Josefa Egema a neskôr u Anny Schönwladovej na Konzervatóriu Neues Wiener vo Viedni. Na základe úspešného absolventského vystúpenia vo viedenskom Konzerthause dostala ponuky z viacerých rakúskych a nemeckých operných domov, no vzhľadom na vtedajší politický a spoločenský vývoj sa vrátila do Bratislavy.
Pôvodným povolaním bola Mária Kišonová-Hubová učiteľka, toto povolanie vykonávala v rokoch 1934 - 1938, potom nastúpila do Slovenského národného divadla. Ako sólistka jeho Opery tu pôsobila do roku 1978. Medzitým však v rokoch 1946 - 1947 vystupovala vo Veľkej opere v Prahe a v rokoch 1951 - 1955 bola pedagogičkou na VŠMU v Bratislave. K učiteľskému povolaniu na vysokej škole sa vrátila aj po roku 1972.
Mária Kišonová-Hubová je považovaná za jednu zo zakladateľských osobností slovenského interpretačného umenia.
Jej umelecká dráha sa začínala v operete, kde debutovala postavou Ľubice v operete Gejzu Dusíka na scéne SND v roku 1938 (Keď rozkvitne máj). Po úspechu v tejto role dostala trvalé angažmán v SND. Jej mäkký lyrický soprán, precítené podanie a pôsobivý javiskový zjav jej umožňovali ľahko zvládnuť oblasť operety aj oblasť lyrického koloratúrneho operného odboru. Pre mladú umelkyňu sa začal bohatý a zaujímavý operný i súkromný život. V roku 1941 sa vydala za popredného člena Činohry SND Mikuláša Hubu.
Umelecký život Márie Kišonovej-Hubovej bol v rokoch 1938 - 1978 bohatý na udalosti a prácu. V rozmedzí štyridsiatich rokov aktívnej sólistickej dráhy bola iba krátko mimo svojej domovskej scény - Opery SND.
Do roku 1945 spievala striedavo v operetách i v operách. Po návrate na bratislavskú opernú scénu v roku 1947 bolo jej spevácke umenie vykryštalizované, suverénne zvládla najťažšie partie rôznych štýlových kompozičných oblastí. Technická suverenita, osobitá farebnosť hlasu, no predovšetkým vysoká kultúra vokáleho prejavu jej nadlho zaručili prvenstvo v oblasti lyrického sopránu. Počas kariéry vytvorila 70 titulných operných úloh. Mnohé postavy naštudovala v troch, dokonca aj v štyroch inscenáciách. Speváckou devízou Márie Kišonovej-Hubovej bol bezpochybne technicky vedený strieborný soprán, s bohatými dynamickými možnosťami a neomylným štýlovým cítením. Jej umenie dotváralo herecké nadanie, kultivovanosť prejavu, javisková noblesa a pôvabný ženský zjav. So sebe vlastnou muzikalitou a ľahkosťou naštudovala v Opere SND už svoju prvú veľkú opernú postavu – Máriu v Donizettiho Dcére pluku a potom ďalšie náročné postavy: Norinu v Donovi Pasqualovi, Philinu v opere Mignon, Elvíru v Donovi Giovannim, Violettu v Traviate, Gildu v Rigolettovi, Rosinu v Barbierovi zo Sevilly, či Liu v Turandot.
Azda s najvaším ohlasom sa stretla jej Musetta v Bohéme, ktorú od roku 1939 predviedla v štyroch inscenáciách. Koketnosť, šarm, vokálna výstižnosť a ľahkosť tónu, ale aj vrúcnosť boli vlastnosťami, ktorými obdarovala rolu, za ktorú si vyslúžila prívlastok „európska Musetta“. S lyrickou, vytúženou Mimi sa na javisku síce stretla až neskôr, no zožala s ňou rovnako veľký úspech.
V komických a koketných úlohách uplatnila Mária Kišonová-Hubová okrem spevu najmä ženský šarm, v lyrických partoch vynikla jej hlboká emocionalita, inteligencia a javiskový talent s neomylnou intuíciou. Vlastnosti svojho ušľachtilého, štýlovo vybrúseného lyrického sopránu zúročila v rade mozartovských rolí: v krehkej Pamine v Čarovnej flaute, v rozmarnej Blonde v Únose zo serailu, vo vokálne i psychologicky náročnom parte Donny Elvíry v Donovi Giovannim, v šantivej i láskou očarenej Zuzanke vo Figarovej svadbe a v poslednej role svojej kariéry v SND – kontemplatívnej, vznešenej, ženské čaro stále vyžarujúcej Grófke v tom istom Mozartovom diele.
K univerzálnosti talentu umelkyne treba pripočítaj aj rad úloh českého a slovanského repertoáru, ktoré naštudovala v spolupráci s významnými českými dirigentmi i režisérmi (Barča v Hubičke, Karolína v Dvoch vdovách, Jitka v Daliborovi, snivá Rusalka i bodrá, no zároveň citlivá Marienka v Predanej neveste, šantivý Lišiak Zlatohlávok v Janáčkvej Líške Bystrouške, Jaroslava z Borodinovho Kniežaťa Igora či zasnená Tatiana v Eugenovi Oneginovi).
Pre slovenskú operu odviedla Mária Kišonová-Hubová kus práce v dielach Cikkera, Holoubka, Moyzesa a zvlášť Suchoňa. Jej Ľutomíra zo Svätopluka bola veľkou charakterovou postavou heroíny s negatívnym nábojom. Zvláštnu kapitolu jej umeleckého hľadania tvoria hudobne i charakterovo kontrastné postavy Mélisandy v Debussyho Pelléovi a Mélisande, Giulietty v Offenbachových Hoffmannových rozprávach, Alžbety vo Wagnerovom Tannhäuserovi, Opernej primadony v Hindemithovom Cardillarcovi či Lady Billowsovej v Brittenovom Albertovi Herringovi... Počas kariéry absolvovala doma i v cudzine rad vystúpení ako sólistka veľkých koncertných domov. V roku 1965 bola práca Márie Kišonovej-Hubovej ocenená titulom zaslúžilá umelkyňa.V roku 1968 jej udelili titul národná umelkyňa. Patril jej do konca života za prácu, ktorú vykonala v prospech slovenskej kultúry.
V komornom speve zanechala vynikajúca sopranistka autogram v piesňach Dezidera Kardoša, Alexandra Myozesa, Šimona Jurovského, Ladislava Holoubka a najmä Mikuláša Schneidera-Trnavského, s ktorého legendárnymi Ružičkami zaznel jej hlas i pri poslednej rozlúčke s umelkyňou na javisku historickej budovy SND 17. augusta 2004.
V rozhlase naspievala Mária Kišonová-Hubová početné operné árie zo svojho repertoáru, Marcelinu vo Fideliovi (1954), Blondu v Únose zo serailu (1955). Na gramofónové platne nahrala operné árie a piesňovú tvorbu (profilová gramofónová platňa, Opus 1972).
Pre vokálny dorast vykonala profesorka Hubová veľa práce od polovice 70. rokov ako vokálna pedagogička (1975 – 1983), vysokoškolská profesorka (1978) i vedúca Katedry operného a koncertného spevu (od roku 1979) na VŠMU. Bola dlhoročnou predsedníčkou poroty Speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského v Trnave.
S jej osobnosťou bola spojená aj činnosť v Kruhu priateľov hudby, kde bola viac rokov predsedníčkou celoslovenskej Rady Kruhov. Pre ctiteľov operného umenia bola zasa váženou predsedníčkou Kruhu priateľov Opery SND.
Profesorka Mária Kišonová-Hubová vyžarovala do konca života pozitívnu vnútornú energiu, láskavosť, záujem o veci verejné, kultivovanosť a noblesu. Bola veľkou dámou slovenskej opery a taká zostane aj v histórii slovenskej opery.

Priebeh kariéry:

1934 - 1937 učiteľka
1938 - 1943 SND
1945 - 1946 SND
1946 - 1947 Divadlo 5. května Praha
1947 - 1978 SND
1975 - 1984 pedagogička na VŠMU

Ocenenia:

1955 Za vynikajúcu prácu
1960 Za zásluhy o výstavbu
1965 titul Zaslúžilá umelkyňa
1967 Cena Zväzu slovenských divadelných umelcov za vytvorenie postavy Lady Billowsovej v Brittenovej opere Albert Herring
1968 titul národná umelkyňa

tvorba

Postavy v operách a operetách (výber):

1938 Markíza de Pompadour (Markíza de Pompadour)
1939, 1942 Líza (Zem úsmevov)
1939 Sylvia (Modrá ruža)
1939, 1948, 1959 Mimi (Bohéma)
1939, 1954 Norina (Don Pasquale)
1940, 1956, 1961 Donna Elvíra (Don Giovanni)
1941 Bellarosa (Bellarosa)
1940, 1945, 1951 Gilda (Rigoletto)
1941, 1948, 1955 Violetta Valéry (Traviata)
1941, 1951 Rosina (Barbier zo Sevilly)
1942 Liu (Turandot)
1943 Edita (Osudný valčík)
1946, 1954 Micaela (Carmen)
1946 Karolína (Dve vdovy)
1948, 1956 Margaréta (Faust a Margaréta)
1949, 1961 Pamina (Čarovná flauta)
1950 Blonda (Únos zo serailu)
1951 Marcelina
1951 Terinka (Jakobín)
1952, 1963 Tatiana (Eugen Onegin)
1952, 1962 Jaroslava (Knieža Igor)
1953 Marienka (Predaná nevesta)
1953 Barča (Hubička)
1953 Rusalka (Rusalka)
1954 Zuza (Juro Jánošík)
1955, 1971 Zuzanka a Grófka (Figarova svatba)
1956 Natália (V búrke)
1957 Jitka (Dalibor)
1957 Katka (Beg Bajazid)
1958 Lišiaka Zlatohlávka (Líška Bystrouška)
1958 Mélisanda (Pelléas a Mélisanda)
1960, 1970, 1972 Ľutomíra (Svätopluk)
1960 Zuza Meliška (Rodina)
1961 Oľga (Príbeh ozajstného človeka)
1963 Guilietta (Hoffmannove poviedky)
1964 Líza (Piková dáma)
1964 Operná primadona (Cardillac)
1966 Lady Villowsová (Albert Herring)
1976 Žena (Udatný kráľ)

doplňte alebo opravte informácie doplňte linky

Zdroj: Encyklopédia dramatických umelcov Slovenska, SAV, 1989, 1990; T. Ursínyová: Volali ju Mimi... In: Hudobný život, č. 9, 2004. Spracovala Zlatica Mokrá


Verzia pre tlač
       

  Dnes je 29.03.2024

  Narodeniny/výročie  
  29.03.  Jozef Macejko
  29.03.  Laco Déczi
  29.03.  Miroslav Trnka
  29.03.  Richard Švihura
  29.03.  Ivan Ďuriš
  30.03.  Eugen Škultéty
  30.03.  Karol Ondriaš
  30.03.  Andrej Sládkovič
  30.03.  Anton Tkáč
  30.03.  Vojtech Mihálik
  30.03.  Pavol Mária Hnilica
  30.03.  Milan Vároš
  30.03.  Mária Mačošková
  31.03.  Rudolf Gonda
  31.03.  Štefan Osuský
  31.03.  Július Krempaský
  31.03.  Elena Mária Rumánková
  31.03.  Hvezdoň Dušan Kočtúch

  Dnes má meniny
  Miroslav

  Zajtra má meniny
  Vieroslava



    za marec 2024


   pozrite si poradie TOP 51
   rebríček je zostavený podľa    návštevnosti osobností


  2303

  osobností
  v databáze portálu


KTO je KTO?
a
KTO bol KTO?
na Slovensku


 

(c) 2004 - 2010 Občianske združenie Osobnosti.sk | Powered and designed by NWS