o projekte  | kritériá  | partneri  | PROJEKTY  | kampane  | reklama  | pridajte osobnosť  | kontakt  
Národná agentúra ISSN pridelila portálu
www.osobnosti.sk
ISSN 1338-2403

 
Denne aktualizované.
Osobnosti.sk (online)
 
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk
4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
 
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
 
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
 
Pre mňa je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
 
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
 
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk

Tlačová konferencia k spusteniu internetového portálu Osobnosti.sk.


 
v menách všade 




A B C D E F G H I J K L M N O P P R S T U V W Z

 

.: NAPOSLEDY PRIDANÍ

Ján Čižmár
Ivan Baláž Kráľ
Viktor Hidvéghy ml.
Jozef Majerčík
Róbert Bezák
Ondrej Francisci
Pavel Kapusta


    . veda a vzdelanie
    . spoločnosť
    . politika
    . kultúra a umenie
    . šport
    . médiá
    . biznis




hotelyms.sk


24hod.sk - denník pre všetkých




 Helena Križanová-Brindzová / spisovatelia

Helena Križanová-Brindzová

Helena Križanová-Brindzová
autorka literatúry pre deti a mládež, poetka, dramatička, prekladateľka

* 07.01.1922 Ludanice
01.08.1990 Bratislava
vzdelanie

1941 gymnázium, Nitra

životopis

Helena Križanová-Brindzová je slovenská prozaička, poetka, dramatička a prekladateľka. Známa je predovšetkým ako autorka literatúry pre deti a mládež.
Narodila sa v roku 1922 v Ludaniciach. Navštevovala gymnázium v Nitre a v rokoch 1941 - 1948 pôsobila ako pedagogička v rodom meste. Potom sa stala pracovníčkou Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave, kde pôsobila v rokoch 1948, 1949. V rokoch 1949 - 1950 a 1953 - 1955 pracovala ako dramaturgička v Československim rozhlase v Bratislave. V rokoch 1951 -1953 bola redaktorkou v časopise Zornička, neskôr (1956 - 1959) redigovala časopis Pionier, v rokoch 1967 - 1969 časopis Rodina a škola. Od roku 1969 bola spisovateľkou v slobodnom povolaní a v roku 1976 odišla do dôchodku.
Poézii sa intenzívne začala spisovateľka venovať v období rokov 1936 - 1944. Inšpiráciu a rady čerpala z listovej korešpondencie s básnikmi Jankom Silanom a Karolom Strmeňom.
Svoju literárnu činnosť začala básňami, v ktorých sa sústredila na poetické vyjadrenie ľúbostného citu. Od roku 1943 uverejňovala svoje verše v časopisoch Kultúra, Živena a Elán, neskôr publikovala napríklad v Kultúrnom živote, Slovenke, či v Živote. Básne pre deti jej vychádzali v Ohníku, Zorničke a v iných časopisoch pre deti a mládež.
Spisovateľka debutovala zbierkou krátkych próz pre deti Makara a iné rozpráky v roku 1946. V prozaickej tvorbe pre deti pokračovala až po dlhšej odmlke, keď spracovala osobné zážitky z povstania, ktoré vydala pod názvom Poštárik v roku 1961. V prózach Dušan, Šťastnú cestu, Dušan! a Februárka – more – Artin stvárnila cestopísne zážitky svojho syna. V próze Poštárik sa vráti z roku 1976 opísala povojnové premeny slovenskej dediny. V póezii sa prezentovala zbierkou sonetov Modlitby za šťastie a zbierkou Koľko len búrok s témami lásky a osudovosti.
Pre deti napísala veršované knižky Kocúr lekárom a iné rozprávky a Traja bratia.
Prekladateľka ruskej a sovietskej poézie (A. S. Puškin, S. V. Michalkov, S. P. Ščipačov, M. K. Lukonin...), ako prvá preložila do slovenčiny ruské byliny.
Helena Križanová-Brindzová aktívne spolupracovala aj s televíziou a rozhlasom. Vytvorila desiatky televíznych a rozhlasových hier pre deti a mládež podľa predlôh ľudových rozprávok a národných povestí, väčšinou slovenských alebo ruských (Človek menom Samo, Branko, Deväť ruží stolistých, Drevená krava, Hrnček, Svetská krása, Žabka cárovná, Morský cár a Jelena Premúdra, Spiaca krásavice, Giuli – ruža z Herátu, Ivuško a zlé labute, Ivan, sedliacky syn a iné). Zdramatizovala aj niekoľko literárnych diel našich prozaikov, okrem iných Kukučínove Klbká, Timravine poviedky Na jednom dvore, V ktorú stranu?, V predvečer atď. Mnohé námety na dramatizáciu čerpala od ruských, ukrajinských, bieloruských autorov (I. Karnauchovej, M. Kočneva, N. Telešova, S. Bogomazova, P. Bažova, L. Voronkovovej, L. Kasiľa a iných). Dramaturgicky spracovala tiež niektoré vlastné prózy. Do rozhlasovej dramaturgie prispela niekoľkými časťami dlhodobého rodinného seriálu Čo nového Bielikovci?.
Pre rozhlas a televíziu pripravila aj množstvo kratších relácií (príležitostné príhovory, reportáže, medailóny, scenáre pásiem...), v ktorých upozorňovala na spoločenské problémy, pripomínala jubileá prevažne sovietskych spisovateľov atď.
Bola tiež autorokou početných novinových článkov, čŕt, úvah, reportáží, fejtónov, v ktorých si všímala spoločensko-kultúrne javy, medziľudské vzťahy. Prejavy, referáty, diskusné príspevky, ktoré tvoria menšiu časť prác, svedčia o aktívnej spoločensko-politickej angažovanosti autorky v prostredí socialistického Československa.
Významné miesto v dejinách slovenskej literatúry má Helena Križanová-Brindzová ako prekladateľka. Intenzívne prekladala z ruskej a sovietskej (najmä bieloruskej a ukrajinskej) literatúry. Časť prekladov je zaradená medzi dramatickými prácami – sú to autorské alebo ľudové rozprávky, povesti, ruské bohatierske spevy – byliny, príbehové prózy, ktoré autorka preložila z ruštiny a zdramatizovala pre rozhlas a televíziu. Osobitne vyčlenené preklady sú rozdelené do dvoch skupín. Prvú, početnejšiu skupinu tvoria preklady z ruštiny, bieloruštiny, ukrajinčiny, v druhej skupine je len preklad českej rozprávky a preklad dvoch vlastných poviedok do ruštiny. Väčšiu pozornosť so zaslúži prvá skupina, rozdelená na dve časti. V prvej sú preklady autorských prác (poézia a próza), v druhej preklady z ľudovej slovesnosti rôznych národov (rozprávky, povesti, byliny, riekanky, uspávanky, piesne). Aj svoje prekladateľské práce Helena Križanová-Brindzová venovala prevažne deťom (A. P. Čechov: Psík s bielym čelom, G. Leonardas: Lesní speváci, P. P. Jeršov: Koník hrbáčik, M. Kočnev: Strieborná priadza, U. Karatkievič: Mal som medveďa, A. S. Puškin: Rozprávky, V. A. Žukovskij: Spiaca cárovná).
Venovala sa však aj prekladom poézie a prózy určenej starším čitateľom, napr., M. Dudin: Nezabúdam, M. Lukonin: Z poézie, básne A. Prokofjeva, Peregudov: Román. V prekladoch ľudovej slovesnosti prevažujú staroruské rozprávky, povesti, byliny (Danila, Ďuk, Sadko, Dunaj ...), ale patria sem aj indické, poľské, bulharské a iné rozprávky, preložené pravdepodobne z ruštiny.

tvorba

Poézia:

1948 Modlitby za šťastie
1949 Koľko len búrok
1950 Kocúrik lekárom a iné rozprávky (veršovaná knižka pre deti)
1952 Traja bratia (veršovaná knižka pre deti)


Próza:

Makara a iné rozprávky
Bolo nás sedemnásť
Chalupári
Najmladší z rodiny
V krajine zlatého rúna

Romány:

...aj keby dieťa odpustilo...
Brieždenie
Poštárik
Poštárik sa vráti
Dušan
Šťastnú cestu, Dušan!
Februárka – more – Artin

Televízne a rozhlasové hry:

Človek menom Samo
Branko
Deväť ruží stolistých
Drevená krava
Hrnček
Svetská krása
Giuli – ruža z Herátu
Ivuško a zlé labute

doplňte alebo opravte informácie doplňte linky

Zdroj: Slovenská národná knižnica, www.snk.sk; Lexikón slovenských žien – Ľ. Ďuranová, A. Šourková, A. Táborecká. Martin, Slovenská národná knižnica, 2003, s. 135 – 136. Spracovala: Zlatica Mokrá


Verzia pre tlač
       

  Dnes je 29.03.2024

  Narodeniny/výročie  
  29.03.  Jozef Macejko
  29.03.  Laco Déczi
  29.03.  Miroslav Trnka
  29.03.  Richard Švihura
  29.03.  Ivan Ďuriš
  30.03.  Eugen Škultéty
  30.03.  Karol Ondriaš
  30.03.  Andrej Sládkovič
  30.03.  Anton Tkáč
  30.03.  Vojtech Mihálik
  30.03.  Pavol Mária Hnilica
  30.03.  Milan Vároš
  30.03.  Mária Mačošková
  31.03.  Rudolf Gonda
  31.03.  Štefan Osuský
  31.03.  Július Krempaský
  31.03.  Elena Mária Rumánková
  31.03.  Hvezdoň Dušan Kočtúch

  Dnes má meniny
  Miroslav

  Zajtra má meniny
  Vieroslava



    za marec 2024


   pozrite si poradie TOP 51
   rebríček je zostavený podľa    návštevnosti osobností


  2303

  osobností
  v databáze portálu


KTO je KTO?
a
KTO bol KTO?
na Slovensku


 

(c) 2004 - 2010 Občianske združenie Osobnosti.sk | Powered and designed by NWS