Po absolutóriu bratislavskej hudobnej akadémie (1985) sa zúčastnil Medzinárodného Bartókovho festivalu a seminára (1985 - 1986) a pod vedením profesora P. Eötvöse sa venoval interpretácii súčasnej hudby. V tom istom roku získal štipendium ruského ministerstva kultúry na Štátnom konzervatóriu v Petrohrade do triedy M.Jansonsa. Absolvoval v roku 1990.
Po ukončení postgraduálneho štúdia vo Viedni u profesora K. Österreichera (1991), získal Peter Feranec angažmán v opere Slovenského národného divadla. Už vo veku 25 rokov sa stal finalistom Medzinárodnej sútaže v Tokiu (1991) a v Budapešti (1992) a získal zlatú medailu na viedenskom Fóre mladých umelcov (1992). Od roku 1993 bol hlavným dirigentom niekoľkých inscenácií Viedenskej komornej opery a dirigoval Mozartove opery Figarova svatba a Don Giovanni na viedenskom festivale „Mozart in Schönbrunn“ v rokoch 1992 a 1993.
Vo februári 1995 debutoval Peter Feranec ve Veľkom divadle v Moskve, kde dirigoval inscenáciu Figarovej svatby v réžii J.Herza. Táto inscenácia bola pre Veľké divadlo prelomovou - uprostred revolučných premien reflektovala nové demokratické Rusko, výraznú úlohu v nej hrali zahraniční hosťujúci umelci a upútala na seba pozornosť širokej hudobnej verejnosti. Tento úspech priniesol Petrovi Ferancovi významný post šéfdirigenta Veľkého divadla, kde sa stal prvým cudzincom a naviac najmladším dirigentom na tejto pozícii.
Už prvý rok pod jeho vedením priniesol dve veľmi úspešné turné, po USA (18 koncertov s Veľkým symfonickým orchestrom) a Európe (23 koncertov) a turné po Japonsku (Eugen Onegin, Boris Godunov, Princ Igor). Vo Veľkom divadle naštudoval viacero nových inscenácií: Lucia di Lammermoore, La Boheme, La Traviata (1995 - 1996), Piková dáma, Aida (1996 - 1997), Láska k trom pomarančom (1997 - 1998) v réžii Sira Petra Ustinova a mnoho dalších. V roku 1997 absolvoval ďalšie úspešné turné po USA (25 koncertov vrátane vystúpenia v Carnegie Hall) a operné turné v Rakúsku, kde viedol predstavenia Boris Godunov, Pikov8 dáma a Eugen Onegin.
V rokoch 1997 - 2000 sa stal šéfdirigentom Petrohradského filharmonického orchestra, dirigoval významné orchestry ako London Philharmony, Orchestra du Capitol Toulouse, Tonkünstlerorchester Vienna, Pittsburg Symphony Orchestra, Česká filharmonie, Slovenská filharmónia, Oslo Philharmony, Moscow Symphony Orchestra, Lisabon Symphony Orchestra, Tokyo Symphony Orchestra, a mnoho komorných telies. Spolupracoval s opernými domami akými sú napr.: Národní divadlo v Prahe a Státní opera Praha, Veľké divadlo v Moskve, Kirovovo divadlo v Petrohrade, Deutsche Oper Berlin, Komische Oper Berlin, Teatro Colon Buenos Aires, Norske Opera Oslo, Opera Toulouse, Teatro filarmonico Verona a ďalšie.
V Národnom divadle v Prahe naštudoval v roku 2001 inscenáciu Figarovej svatby a pravidelne tu hosťuje.
V roku 2007 sa stal šéfdirigentom Slovenskej filharmónie.
Úspechy:
1991 finalista medzinárodnej súťaže v Tokiu
1992 finalista medzinárodnej súťaže v Budapešti
Ocenenia:
1992 zlatá medaila na Fóre mladých umelcov vo Viedni
Profesionálna kariéra:
Hosťovania
Bratislava – šéfdirigent 2001/2002 (Luisa Miller, Zlatý kohútik, Očakávanie/Plášť, Aida, Bohéma)
Buenos Aires – koncertné vystúpnie
Japonsko – turné so súborom Boľšovo teatra (Eugen Onegin, Knieža Igor, Boris Godunov), turné s ND Praha (Figarova svadba)
Kolín – opera: Láska k trom pomarančom, Falstaff, opakované koncertné vystúpenia s Gurzenich Orchestra
Lodnýn – koncertné vystúpenia s London Philharmonic
Lisabon – koncertné a operné hosťovanie
Moskva – hosťujúci dirigent a neskôr šéfdirigent Boľšovo teatra, od februára 1995, (Lucia di Lammermoor, Figarova svadba, Bohéma, Traviata, Piková dáma, Aida, Láska k trom pomarančom)
Nemecko – turné s orchestrom Boľšovo teatra
Norimberg – opakované koncerty
Oslo – Carmen, Macbeth
Praha – Národní divadlo (Figarova svadba, recitál s Jessye Norman, 2001)
Schonbrunn - Don Giovanni Figarova svadba (1992-93)
Spojené arabské emiráty – turné (december 1998)
St.Petergurg – prvý hosťujúci dirigent vo filharmónii, opakované hosťovania (1999)
Taliansko – turné s orchestrom Boľšovo teatra
Toulouse – Eugen Onegin, operný recitál s R.Scandiuzzim a Orchestre National de Capitol
USA – opakované turné (1995,1997) – 18 a 25 koncertov so symfonickým orchestrom Boľšovo teatra vrátane Carnegie Hall
Viedeň – Komorná opera ako hlavný dirigent (Don Giovanni, Figarova svadba, Hodvábny rebrík, Eugen Onegin, Predaná nevesta
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
