Pochádzal zo šľachtického rodu pôvodne z Beňova. Jeho otec bol plukovníkom a matka (po druhý raz vydatá) vdovou po generálovi.
Detstvo strávil vo Vrbovom, pred r. 1764 vstúpil do cisárskej armády. Ako vojak slúžil na Spiši, od r. 1768 ako rotmajster v poľskom pluku Radziwillovom a Pulawského. Po zajatí (za účasť v boji Poliakov proti Rusku) ho internovali v Kazani. Odtiaľ utiekol do Petrohradu a pri pokuse uniknúť na holandskej lodi ho jej kapitán vydal cárskej polícii.

R. 1770 bol odsúdený do vyhnanstva na Kamčatku. Už o rok v pevnosti Boľšoreck zorganizoval vzburu väzňov. Vzbúrenci zabili veliteľa pevnosti, zmocnili sa lode Sv. Peter a odplavili sa do portugalskej kolónie Macao. Tam nadviazal styky s Francúzmi. Krátko po príchode do Francúzska ho poverili vejensko-obchodnou misiou na Madagaskare. Velil 21 dôstojníkom a 237 vojakom a námorníkom. Zlé prírodné podmienky a súperenie s predstaviteľmi iných spoločností mu sťažovali založenie obchodnej faktórie. Zblížil sa s náčelníkmi domorodých kmeňov a tí ho 1.10.1776 na planine Mahevelou vyhlásili za ampansakabého – kráľa Madagaskaru.

R. 1777 sa vrátil do Francúzska, aby získal novú pomoc, najmä aby doplnil stav posádky. Francúzsky kráľ Ľudovít XV. mu udelil hodnosť brigadiera, ale zamietol jeho plány na kolonizáciu Madagaskaru. R. 1778 sa vrátil do monarchie, zdržiaval sa v Beckovskej Vieske a vo Viedni, prijali ho aj naspäť do cisárskej armády a povýšili na grófa. V tom období vypracoval projekt námorného obchodu z Komárna do Rijeky, ktorý však panovnícky dvor neschválil. Preto šiel hľadať priaznivcov do USA, čo bolo výsledkom jeho parížskej známosti s americkým vyslancom Benjaminom Franklinom. Jeho ponuku na kolonizáciu Madagaskaru Kongres odmietol a až r. 1784 sa mu podarilo vytvoriť obchodnú spoločnosti so sídlom v Baltimore.

Beňovský nepatril ku kolonizátorom, ktorí chceli len vypáliť rybník a obohatiť sa na zotročovaní domáceho ľudu. Túžil sa stať vodcom, ale na základe dohôd s domorodcami. Snažil sa ich presvedčiť, že ich dokáže lepšie ochrániť pred otrokármi. Vedel síce, že obchodovaniu s ľuďmi zabrániť nedokáže, snažil sa však tomuto problému čeliť a obchodníkom miesto domorodcov ponúkal suroviny. Nechcel, aby malgašský ľud zotročovali."
Za tieto jeho vlastnosti a činy si ho v októbri
1776 domorodí vodcovia a kmeňoví králi zvolili za svojho „ampanjakabé“ – kráľa kráľov.
S napoleonskou čapicou
A spomínajú naňho dodnes, hoci kráľov, ktorí sa na čele jednotlivých kmeňov vystriedalo, nebolo málo. „Boli sme prekvapení, keď sme sa dozvedeli, že o Móricovi Beňovskom sa tam dodnes učia deti v školách. ...“

tvorba

Dielo
Napísal Pamäti z ciest, ktoré z francúzštiny preložil do angličtiny a vydal člen anglickej vedeckej spoločnosti J. H. Magellan, potomok rovnomenného portugalského moreplavca. Vyšli v mnohých prekladoch. Po francúzsky písaný rukopisný originál je dnes uložený v British Museum v Londýne.

Zaujímavosti
Jedna z ulíc Tananarive na Madagaskare nesie meno M. Beňovského, hrdinu malgašského ľudu.