1915 - 1921 základná škola, Holíč
1921 - 1929 gymnázium, Skalica
1930 - 1934 Filozofická fakulta Univerzity Komenského v
Bratislave - aprobáciu slovensky a francúzsky jazyk
1931 - 1932 štipendista na Faculte des Lettres na strasburgskej univerzite vo Francúzsku
1944 doktorát filozofie
1967 titul CSc.

Imrich Kotvan pochádzal z robotnícko-roľníckej rodiny. Literárne bol aktívny už počas vysokoškolského štúdia. Okrem kultúrnohistorických článkov uverejňoval aj prózu. Neskôr sa orientoval na literárnu históriu, bibliografiu a výskum inkunábulí a rukopisov. Bol uznávaným expertom v inkunábulistike.

Ako literárny historik sa venoval z vedecko-výskumného hľadiska bernolákovskému obdobiu. Poznatky zachytil v monografiách (Fándly, Bernolákovci, Hollý). Ťažisko jeho výskumu bernolákovského obdobia je v kritickej revízii a dopĺňaní údajov o autoroch a ich prostredí z obdobia osvietenstva. Bibliografia bernolákovcov predstavuje 105 portrétov z rozpätia 70. rokov z konca 18. a začiatku 19. storočia. Obsahuje personálie, súpis tlačou vydaných diel, ďalej rukopisných diel s uvedením signatúry a miesta jeho uloženia; na konci je uvedená literatúra o každej skúmanej osobnosti. Jeho práce sú významným prínosom nielen pre štúdium činnosti Slovenského učeného tovarišstva, ale aj poznania začiatkov literárneho klasicizmu.

V slovenskom knihovníctve významnou mierou prispel k formovaniu modernej vedy v intenciách medzinárodných požiadaviek. Najvyššie uznania dosiahol v inkunábulistike, vede zaoberajúcou sa výskumom tlačí 15. storočia. V priebehu 30 rokov heuristicky preskúmal a spracoval inkunábuly vo väčších verejných a historických knižniciach, archívoch a múzeách. Vydal 14 parciálnych katalógov, ktoré v roku 1979 zlúčil do súborného katalógu Inkunábuly na Slovensku. Obsahuje 1236 bibliografických jednotiek, pričom jednotlivé tituly sú vo viacerých exemplároch. Vytvoril si vlastný systém popisovania v súlade s pravidlami Gesamtkatalogu der Wiegendrucke, ktorý zaznamenáva všetky potrebné údaje o tlačiach. Rozšíril ho o možnosť komplexne sledovať problematiku inkunábulí na Slovensku vo všetkých kultúrnych a historických súvislostiach.

Prieskum inkunábulí v slovenských knižniciach mal za následok únik týchto vzácnych tlačí do zahraničných inštitúcií, najmä do Maďarska, Alby Julie v Rumunsku, Viedne a v malom percente do Krakova, Berlína, Uppsaly i Cambridge. Imrich Kotvan nazhromaždil stovky zaujímavých titulov týchto pre Slovensko nenávratne stratených prvotlačí priamym štúdiom i z odbornej literatúry, ktoré obsahujú exlibrisy a provenienčné záznamy zo Slovenska. Na základe jeho rukopisných poznámok a podkladov pripravila Eva Frimmová katalóg Inkunábuly zo slovenských knižníc v zahraničných inštitúciách.

Imrich Kotvan stál aj pri zrode myšlienky a projektov pre výskum knižnej kultúry na Slovensku, ktorej gestorom bola Matica slovenská v Martine. Aby sa získali komplexné poznatky o období humanizmu, renesancie a protestantizmu u nás, pristúpilo sa k spracovaniu tlačí 16. storočia na celom našom území. Vo fonde Univerzitnej knižnice v Bratislave sa nachádza asi 2500 týchto tlačí. Z nich I. Kotvan prioritne vytriedil a identifikoval slovanské tlače z hľadiska autorského, teritoriálneho jazykového alebo obsahového vo vzťahu k niektorému slovanskému národu.

Svojou priekopníckou prácou pomáhal formovať disciplíny výskumu najstaršej knižnej kultúry. Jeho poznatky, mnohé publikované v tlači a odbornej literatúre, sa stali podkladom pre celý rad ďalších bádateľov od knihovníkov cez jazykovedcov, historikov, literárnych historikov až po filozofov a umenovedcov. Priaznivý ohlas prekročil hranice bývalého Československa a našiel odozvu aj v zahraničí. Na základe výsledkov práce v tejto špeciálnej vedeckej disciplíne ho pozvala v roku 1963 Deutsche Staatsbibliothek v Berlíne pracovať na redakcii VIII. zväzku Gesamtkatalogu der Wiegendrucke, svetovej bibliografie inkunábulí - tlačí 15. storočia.

Bibliografia jeho diela predstavuje približne 200 titulov katalógov, monografií, väčších či menších odborných príspevkov. Osvojil si vedecký výskum rukopisov a starej knižnej kultúry. V Univerzitnej knižnici Bratislava vybudoval kabinet rukopisov, starých a vzácnych tlačí, ktorý jeho pričinením dnes prosperuje ako významné vedecké pracovisko na medzinárodnej úrovni. Neoddeliteľnou súčasťou historických knižných fondov sú jeho Rukopisy Univerzitnej knižnice v Bratislave, spracované v knižnej podobe.

Rozsiahla bola tiež jeho prednášková, lektorská, recenzentská a konzultačná činnosť, aktívna účasť na domácich i zahraničných podujatiach, tiež pôsobenie v rozličných radách a komisiách najmä Univerzitnej knižnice v Bratislave a Slovenskej národnej knižnice Matice slovenskej v Martine. Bol predsedom komisie pre jednotné písanie mien v katalógoch Univerzitnej knižnice v Bratislave.

Pri nedožitých 80. narodeninách Slovenská literárnovedná spoločnosť pri SAV v Bratislave s Univerzitnou knižnicou v Bratislave usporiadali seminár hodnotiaci jeho činnosť z viacerých aspektov (referáty napr. PhDr. Jána Tibenského, DrSc., z Historického ústavu SAV, doc. PhDr. Jozefa Minárika, CSc., z Katedry slovenského jazyka a literatúry FFUK, Mgr. Kamily Fircakovej a PhDr. Jozefa Telgarskeho z Univerzitnej knižnice. Súčasťou podujatia bola i výstava jeho knižného diela. Súčasne Okresná knižnica v Senici vydala jeho bibliografiu.

Pri 10. výročí úmrtia bola v jeho rodisku v Trnovci pri Holíči odhalená pamätná tabuľa ako výraz uznania jeho práce a spomienky na neho.

Pôsobenie:

1934 - 1938 profesor na Reálnom gymnáziu Jána Hollého v Trnave, kde vyučoval slovenčinu a francúzštinu; zároveň viedol filiálnu redakciu časopisu Zem
1938 - 1945 pedagogické oddelenie Ministerstva
školstva a osvety
1946 oddelenie reformy vysokoškolského štúdia na Povereníctve školstva a osvety, Bratislava
1941 - 1944 pôsobil v redakcii Sborníka profesorov Slovákov
1950 - 1982 Univerzitná knižnice Bratislavy
1963 na pozvanie Deutsche Staatsbibliothek v Berlíne pracoval na redakcii VIII. zväzku Gesamtkatalogu der Wiegendrucke, svetovej bibliografie inkunábulí - tlačí 15. storočia
1973 - 1975 externe prednášal na Katedre knihovedy a vedeckých informácií FFUK v Bratislave problematiku prvotlačí na tému Inkunábulistika

Ocenenie:

1994 post mortem medaila najväčšieho slovenského bibliografa Vladimíra Ľudovíta Riznera

tvorba

Monografie:

1941 Jozef Ignác Bajza a slovenská reč
1946 Juraj Fandly (1750-1811)
1948 Bernolákovci
1949 Ján Hollý
1957 Bernolákovské tlače Univerzitnej knižnice v Bratislave (Katalógy fondov Univerzitnej knižnice)
1957 Bibliografia Bernolákovcov
1966 Bernolákovské polemiky
1975 Literárne dielo Jozefa Ignáca Bajzu

Iné:

1938 štúdia o literárnej Trnave
1942 monografická práca o J. Braneckom
1942 štúdia o Sambucovi a iné

Komentované bibliografie z oblasti knihovedy:

1956 Štúrovské tlače Univerzitnej knižnice v Bratislave
1957 Bernolákovské tlače Univerzitnej knižnice v Bratislave

Inkunábuly – súbor katalógov:

1956 Katalóg prvotlačí Univerzitnej knižnice v Bratislave (Catalogus incunabulorum Bibliothecae Universitatis Bratislavensis)
1956 Katalóg prvotlačí Vedeckej knižnice mesta Bratislavy
1957 Prvotlače lyceálnej knižnice v Bratislave (Incunabula bibliothecae lycaei Bratislavensis)
1959 Inkunábuly knižnice v Kežmarku
1959 Inkunábuly knižnice Miestneho pracoviska Matice slovenskej v Bratislave
1959 Inkunábuly knižníc mesta Kremnice
1959 Inkunábuly Kapitulskej knižnice v Bratislave
1960 Inkunábuly Univerzitnej Knižnice v Bratislave (Incunabula Bibliothecae Universitatis Bratislavensis)
1963 Inkunábuly v Nitre
1964 Inkunábuly archívov, múzeí a niektorých historických knižníc na Slovensku (Incunabula archivorum, museorum, nonnullarumque bibliothecarum historicarum Slovaciae
1967 Inkunábuly v Košiciach, Jasove a Spišskej Kapitule
1970 Rukopisy Univerzitnej knižnice v Bratislave (Codices manuscripti Bibliothecae Universitatis Bratislavensis)
1974 Inkunábuly so slovenskými vzťahmi
1979 Inkunábuly na Slovensku (Incunabula quae in bibliothecis Slovaciae asservantur)
1981 Slaviká XVI. storočia Univerzitnej knižnice v Bratislave (Slavica saeculi XVI Universitatis Bratislavensis)
1988 Inkunábuly slovenskej národnej knižnice Matice slovenskej v Martine (Incunabula quae Martini in Bibliotheca Nationali Slovaca socientatis Matica Slovenská dictae asservantur; spolu s Eva Frimmovou)
1996 Inkunábuly zo slovenských knižníc v zahraničných inštitúciách (spolu s Evou Frimmovou)

Bibliografia:

Dokoupil, V.: Práce dr. I. Kotvana na poli slovenské inkunabulistiky, Bibliografický zborník 1960, s. 264-70.
Minárik, J.: Imrich Kotvan šesťdesiatročný. SL 17, 1970, s. 672-73.
Telgársky, J.: Imrich Kotvan šesťdesiatročný. Bibliografický zborník 1971, s. 266.
Kuzmík, J.: K 65. narodeninám dr. Imricha Kotvana. HČ 23, 1975, s. 336.
SMETANA, Jan - TELGARSKY, Jozef: Katalóg tlačí 16. storočia v Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne. Martin, Matica slovenská 1981. 397 s.
FRIMMOVA, Eva: Imrich Kotvan (9.2.1910 - 21.3.1984). Výberová bibliografia. Senica, Okresná knižnica 1990.
Bibliograficky zborník 1991. Martin, Matica slovenská 1993.
s. 167-185.