1810 - 1813 gymnázium, Trnava
1814 - 1817 gymnázium, Bratislava
1817 - 1820 rádové lýceum, Győr
1820 - 1825 rádové lýceum (štúdium teológie), Pannonhalm; súčasne štúdium matematiky a fyziky na filozofickej fakulte, Pešť
1822 doktorát filozofie na univerzite v Pešti

Po stredoškolskom štúdiu v Trnave a Bratislave vstúpil do rehole v zadunajskej Pannonhalme. Zaoberal sa optikou, experimentálnou fyzikou, najmä elektrofyzikou, a elektromagnetizmom. Bol vynikajúcim, vedecky aktívnym experimentálnym fyzikom a konštruktérom prístrojov, významným priekopníkom v elektrotechnike. Svojimi výsledkami najmä v oblasti skúmania elektromagnetických javov sa zaradil medzi najvýznamnejších vedcov 19. storočia. Obohatil vedu a techniku desiatkami vynálezov a zlepšení (niektoré maďarské pramene ich uvádzajú osemdesiat), nový typ kondenzátora, zaoberal sa tiež zdokonalením galvanických článkov.

Zmysel a cieľ fyziky videl vo výskume síl a takých zákonov prírody, "ktoré zapríčiňujú vznik spomenutých javov". Bol presvedčený o možnosti štiepenia atómov, i keď vtedajšie oficiálne stanovisko hovorilo o nedeliteľnosti atómu.

Dokázateľne bol prvým konštruktérom elektromotora, v ktorom pevnú aj otáčajúcu časť tvorili elektromagnety, pričom priekopnícky bol aj použitím ortuťového komutátora. V roku 1842 ho použil na pohon vozíka, pohybujúceho sa po koľajniciach.

Najväčšie zásluhy si získal v období po roku 1850, kedy sa zaoberal hľadaním najdokonalejšieho zdroja prúdu, prípadne napätia. Z tohto obdobia pochádza jeho najvýznamnejší vynález - prototyp unipolárneho dynama, ktorý však nepublikoval. Skonštruoval ho najmenej štyri roky pred Wernerom Siemensom. Svoj objav si nedal patentovať, a tak v učebniciach fyziky a v encyklopédiách pri tomto vynáleze nie je uvedené jeho meno. Vo všeobecnosti o svojich experimentoch len pramálo publikoval a väčšinu svojich prístrojov skonštruoval len ako demonštračné pomôcky, čím jeho objavy zostali väčšinou nepovšimnuté.

V roku 1861 popísal a použil princíp samobudenia na dyname vlastnej konštrukcie. Úspešne sa zaoberal aj konštruovaním galvanických článkov a akumulátorov, pri ktorých aplikoval niekoľko pôvodných konštrukčných prvkov, napr. sieťovú elektródu. Jeho batérie leydenských fliaš (neskôr rúrkových kondenzátorov vlastnej konštrukcie) boli prístrojmi na výrobu elektrických iskier extrémne veľkých dĺžok. Použil v nich zapojenie (1863), ktorého princíp multiplikácie sa dodnes využíva v technike vysokých napätí. Unikátne parametre mali aj jeho prístroje na rezanie optických mriežok. Skonštruoval ešte celý rad elektrotechnických a iných fyzikálnych prístrojov a demonštračných pomôcok. Medzi jeho skoré vynálezy patrilo aj zariadenie na výrobu sódovej vody, ktoré sa stalo v r. 1841 základom prvej sódovkárne v Uhorsku, a bolo tak jediným Jedlíkovým vynálezom, ktorý ešte počas jeho života našlo priemyselné uplatnenie.

Cenná je aj jeho pedagogická činnosť. Vychoval početné generácie fyzikov a inžinierov.

Po svojom odchode na dôchodok žil v rádovom dome benediktínov v Győri.

Ocenenia:

1873 na svetovej výstave vo Viedni vyznamenaný medailou za pokrok (na návrh W. Siemensa)

Pôsobenie:

1817 vstup do benediktínskeho rádu
1821 - 1829 profesor prírodopisu na lýceu, Győr
1825 vysvätený za kňaza
1829 - 1840 profesor na Kráľovskej akadémii, Bratislava
1840 - 1878 profesor fyziky na univerzite, Pešť
1848 - 1849 dekan filozofickej fakulty, Pešť
1858 riadny člen Uhorskej akadémie vied
1863 - 1864 rektor univerzity, Pešť
1873 čestný člen Uhorskej akadémie vied

tvorba

Vynálezy, patenty, zlepšovacie návrhy
1828 - 1829 zostrojil pohyblivý magnet - elektromotor
1830 patent zariadenia na výrobu sódovej vody
1840 zostrojil prototyp magnetického čapu, ktorý sa stal neskôr základnou súčiastkou elektrického rušňa súčasť elektrického rušňa
1859 - 1861 typ unipolárneho dynama – najvýznamnejší vynález
1866 skonštruoval unikátny prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok, z viacerých leydenských fliaš, tzv. rúrkový zberač blesku; nový typ kondenzátora a iné

Autorské práce:

1845 Tentamen publicum a physica quod in regia universitate Hung. E praelectionibus ... (učebnica)
1850 Sulyos testek természettana

Príležitostná známka:

11. 1. 2000 vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR príležitostnú poštovú známku z emisného radu Osobnosti - Štefan Anián Jedlík v nominálnej hodnote 5 Sk. Je na nej zobrazené faximile podpisu, elektromotor (1929) a unipolárny induktor (1861).