1954 – 1957 základná a stredná škola, Kláštor pod Znievom
1957 – 1962 Univerzita Komenského, odbor slovenčina – história, Bratislava

Otec Vladislav Kužel bol účastníkom príprav SNP, čo v päťdesiatych  rokoch znamenalo diskrimináciu celej rodiny. Táto skutočnosť mala vplyv na Kuželovo detstvo, školu, vysokoškolské štúdium aj neskoršie uplatnenie. Na začiatku tzv. normalizácie ho označili za protisocialistický živel. Otvorene sa nestotožňoval s názormi totalitného režimu, ku ktorému zaujímal jednoznačné stanovisko a dokázal si vytvoriť priestor na to, aby jeho kritika niesla v sebe estetický náboj. Komunistický režim mu znemožnil publikovať ďalšie literárne práce. Na "milosť" ho zobral len ako autora rozhlasových hier. Po vynútenom odchode z vydavateľstva Slovenský spisovateľ sa vrátil do školských služieb, neskôr sa živil zväčša prácou pre rozhlas. Časté boli u neho témy detstva a problematika dospievajúceho chlapca, ktorý vstupuje do sveta dospelých s ilúziami, no postupne, nie bezbolestne, sa ich zbavuje. Venoval sa analýze podstaty súčasného mladého človeka, ktorého zároveň autorsky vystavoval zložitým charakterovým skúškam.
Jeho angažované prózy naznačujú, že jednou z ciest, ako dosiahnuť všeobecne platnú úroveň morálky, je mravné sebazdokonaľovanie každého človeka. Neangažuje sa len myšlienkovo, neostáva na úrovni usmerňujúcich moralistických vyhlásení, ale ponúka čitateľovi možnosť rozvíjať obsah v premyslenom a kultivovanom poviedkovom tvare.

V poviedkach využil prvky mysterióznej a vedecko-fantastickej modernej prózy a upozorňoval v nich na niektoré žánrové javy, ktoré prinášalo 20. storočie – zmechanizovanie, odcudzenie normálnemu biorytmu ľudského zrodu a zániku, strata citového vzťahu k blízkym a prírode a pod. Vždy dbal na dobré tradície realistickej poviedky s témou vášnivej vzbury a ostrého, ale jemne vyjadreného kriticizmu.
I keď sa etabloval  najmä ako prozaik, tvorca románu a poviedok, jeho dielo je pestré a rovnako prínosné aj na poli dramatickom a básnickom. Je v ňom síce priveľa skeptickosti a pesimizmu, je to však príspevok k obrane pevných, trvalých ľudských postojov a hodnôt. Básnická tvorba bola sporadická, menšia časť vyšla časopisecky, ostatné básne ostali v rukopise. Angažovanie sa proti okupácii v auguste 1968 vyslovil na siedmy deň v Kultúrnom živote v básni Sonet pre Danku zastrelenú 21. VIII. 1968.

Krátke poviedky, prózy a novely v subjektívno-lyrizujúcej podobe publikoval v Mladej tvorbe, Kultúrnom živote, Slovenských pohľadoch, Romboide, Plameni a inde. Tematickým jadrom bolo „hľadanie hrdinovej totožnosti so situáciou, v ktorej sa nachádza“ a podstatou konfliktu nemožnosť vytvoriť si a obhájiť „svoj“ stabilný mikrosvet. Jeho dielo ostáva svedectvom o úsilí autora, ktorý opakovane hľadal vhodný spôsob, ako vysloviť eticky závažné posolstvo o nevyhnutnom zachovaní jedinečnosti človeka na pozadí dobových uniformizačných tendencií. Ako spisovateľ a človek obmedzovaný totalitou sa usiloval o naplnenie túžby po autentickom živote, a to bolo zväčša ústrednou témou jeho tvorby. Vo väčšine próz kládol dôraz na príbehovosť a nevyhol sa ani istej forme didaktizmu, potrebe utvárať svet podľa vlastných predstáv.
Editorskú iniciatívu Zlatého fondu slovenskej literatúry splatiť dlh voči nevydaným textom reprezentujú aj dva zväzky Diela Dušana Kužela (1940 - 1985).

Pôsobenie
1961 – 1962 učiteľ, Cejkov
1964 – 1968 redaktor vo vydavateľstve Smena, Bratislava
1970 – 1971 jazykový redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ
1970 vylúčený z výboru Zväzu slovenských spisovateľov
1972 – 1976 učiteľ na gymnáziu, Bratislava
naposledy zamestnaný ako redaktor v časopise Film a divadlo

Ocenenia
1964 Cena Ivana Kraska za najlepšiu prvotinu Vráti sa niekto iný
1992 Cena Asociácie slovenských spisovateľov in memoriam za román Lampa

tvorba

Poézia
1971 Sonety

Próza
1964 Vráti sa niekto iný
1967 Mimobežky
1969 Útek z neba
1991 Lampa

Rozhlasové hry
1977 Brzdná dráha
1979 Vykoľajenie
1979 Nebehaj stále za mnou
1984 Ale veď ja mám pravdu

Scenáristika
1978 Sladké bezvladie

Preklad z češtiny
1979 Konec starých časů (Vladislav Vančura)

Výbery
2003 Dielo I a Dielo II (slovenský Tatran 2003, výber zistavila Zora Prušková)