Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Jonáš Záborský historik, publicista, redaktor, evanjelický, neskôr katolícky kňaz, básnik, prozaik, autor homiletickej a historickej literatúry, literárny kritik a teoretik
* 03.02.1812 Záborie † 23.01.1876 Župčany
vzdelanie
1818 – 1821 základná škola, Záborie, Horný Jasen a Záturčie
1821 – 1823 nižšie gymnázium, Necpaly
1823 – 1827 gymnázium, Gemer
1827 – 1832 Evanjelické lýceum, Kežmarok
1832 – 1834 teológia na kolégiu, Prešov
1838 – 1840 teológia na univerzite, Halle
životopis
Pochádzal z rodiny drobného zemana. Národne sa uvedomil na lýceu v Kežmarku. Považujú ho za rozporuplnú osobnosť, analytika, komentátora a kritika romantických ilúzií o živote. Snažil sa pomáhať ľuďom, no narážal na hlbokú ľahostajnosť a zostával nepochopený. Na rozdiel od celej družiny štúrovcov uprednostňoval odstránenie hmotnej biedy ľudu, odsudzoval postup uhorských revolucionárov a orientáciu Slovákov na Viedeň. Ako zásadový racionalista, ktorý odmietol spisovnú slovenčinu, sa dostal do polemiky so Štúrom a ďalšími. Výhrady mali okrem iného k jeho archaickému jazyky a antickým formám poézie, ktoré zásadne odmietali.
Pod tlakom existenčnej a ideovej krízy konvertoval na katolicizmus. Jeho nádeje sa však nesplnili a musel zápasiť s obojstrannou nedôverou.
Protirečivosť jeho diela spočíva v paradoxnej konfrontácii prvkov klasicizmu, romantizmu a náznakov realizmu v ich extrémnych polohách. Všetko, čo presahovalo kritériá racionalizmu, stalo sa predmetom jeho karikatúrnej deformácie, paródie a pamfletických direktív.
Ako klasický básnik začal svoju tvorbu ódami, dumami, hrdinskými listami, epigramami s vlasteneckou tematikou. Motívy jeho poézie vyplynuli z kollárovskej idey všeslovanstva, polemického postoja voči vládnym kruhom, ako aj voči romantickej aktivite vlastnej generácie. Tvorba obsahuje veľa archaických čŕt.
Základnou témou dramatickej tvorby sú tragické dôsledky zrady, bratovraždy a vierolomnosti, ktoré vyvolávajú večný kolobeh pomsty a zvádzajú dejinný vývoj na scestie. Ťažisko jeho tvorby je v parodistickej grotesknej próze. V nej zobrazil kolízie porevolučných čias, konflikty klasických ideálov a romantických ilúzií na pozadí nových javov sociálno-politickej krízy doznievajúceho feudalizmu. Pred literárnou konvenciou ho chránili historické fakty, detaily života a autobiografické prvky. Preto sa jeho osudom stala ideová opozícia, nie literatúra v dobovom, napr. romantickom, alebo inom zmysle slova. Navždy ostal nekompromisným analytikom, komentátorom a kritikom romantických ilúzií o živote.
Podľa neho je pomenované divadlo v Prešove.
Jonáš Záborský uverejňoval svoju tvorbu pod pseudonymami: Drotár Fedor; J. Z.; Magurský; Vojan Josifovič; Z. Z.
Pôsobenie 1834 – 1839 kaplán, Pozdišovce
1840 kaplán, Liptovský Mikuláš
1840 – 1842 farár, Rankovce
1842 prestup do rímskokatolíckej cirkvi
1843 vysvätený za kňaza
1843 – 1850 nemecký kaplán, Košice
1848 – 1849 väznený za prechovávanie Žiadostí slovenského národa
1850 profesor gréčtiny na právnickej fakulte, Košice
1850 – 1853 redaktor vládnych Slovenských novín, Viedeň
1853 katolícky kňaz, Župčany
tvorba
Poézia 1836 Na Slowáků
1840 a 1866 Bájky
1851 Žehry-Básně a dvě řeči
1851 V otázce časoměru
1853 Múdrosť života v chrámových řečech
1862 Zhovor drotára Fedora
1863 Vstúpenie Krista do Raja
Próza 1864 Mroč
1870 Panslavistický farár
1870 Hlovník edzi vzbúreným ľudom
1873 Dva dni v Chujave (dve časti: Deň pekný a Deň škaredý)
1914 Nálezca pokladu
1930 Kulifaj
1934 Dobrodružstvo v Kocúrkove
1935 Svätoplukova zrada
Dráma 1862 Holub
1865 Básne dramatické
1865 Najdúch
1865 Budín
1866 Lžedimitrijady čili Búrky lžedimitrijovské v Rusku
1870 Divadelné hry Jonáša Záborského
1873 – 74 Bitka pri Rozhanovciach
Činohra Jánošíkova večera
Striga
Historické práce Dejiny uhorského kráľovstva od začiatku do čias Žigmundových (ostali v rukopise)
Štúdie v Letopise Matice slovenskej
Iné 1872 Rodine v Záborí Jonáš Záborský
1912 Vlastný životopis
1912 Faustiáda (iba v rukopise)
1929 Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska
1934 Dobrodružstvo v Kocúrkove (O siedmich vojvodoch maďarských, Básnici, Faustiáda) Melantrich - Praha.
1961, 1984 Faustiáda.
1969 Alžbeta Báthoryčka.
1969 Ďorde Čierny.
1982 Panslavisticky Farár
1989 Dielo I, II (Výber z diela) Tatran - Bratislava
2012 Dejina Kralovstva uhorskeho ako presny prepis jeho rukopisu
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
