1882 – 1887 ľudová škola, Lukovištia
1887 – 1892 maďarské gymnázium, Rimavská Sobota
1889 – 1890 súkromné štúdium u Michala Bodického, Potok
1892 – 1894 nemecké gymnázium v Sibiu (Rumunsko)
1894 – 1896 rumunské gymnáziu v Brašove, kde zmaturoval (Rumunsko)
1900 – 1905 chemické inžinierstvo na Českom vysokom učení technickom Praha
1905 titul inžinier
1925 doktorát z techniky

Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, sa narodil v rodine roľníka. Po stredoškolských štúdiách pomáhal niekoľko rokov príbuznej rodine Kováčovej pri podnikateľských aktivitách. V období pražských štúdií sa zblížil s príslušníkmi mladých hlasistov a odvtedy svoje verše a preklady publikoval zväčša v ich tlačových orgánoch. Písal väčšinou pod pseudonymom Janko Cigáň. Jeho totožnosť nebola hneď známa, objavil ju František Votruba. Na prvé verše vplýval Hviezdoslav a zároveň ľudová pieseň, ktorej poetiku dokázal svojsky využiť.

Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského symbolizmu, významný básnik európskeho symbolizmu. Jeho básne sa vyznačujú silným sociálno-etickým pátosom. Je v nich prítomná Hollého hrdinskosť, Chalupkova mravnosť, Bottova vzbura, a to všetko vyjadrené kraskovsky. Poézia skrýva v sebe záhadné tajomno.

V Čechách prijímal impulzy zo súvekej svetovej poézie, napr. z francúzskeho symbolizmu. Všetky tieto podnety z vyspelých umeleckých kultúr vedel spracovať svojbytne tak, aby sa aj ich prispením čo najplnšie uplatnila jeho vlastná lyrická senzibilita a aby našiel umelecky nové vyjadrenie pre svoje vedomie trvalej zviazanosti s osudom vlastného neslobodného národa.
Po návrate z vojny sa koncom roku 1918 prihlásil do štátnych služieb vzniknutej Česko-slovenskej republiky, stal sa poslancom a neskôr senátorom.

V poprevratovom období sa zaoberal aj štúdiom dejín rodnej obce a jej blízkeho okolia. Pozornosť venoval aj architektonickej pamiatke - stredovekému kostolíku - v dedine Kraskovo.

Osobitnú pozornosť venoval tiež tematizácii záhad ľudskej psychiky, interpersonálnych vzťahov a bytia. Záhadným problémom neboli básnikovi iba iní, ale najmä sám lyrický subjekt, jeho duša. Jeho lyriku charakterizuje symbolistický náznak, ktorý možno sledovať na obraznej, zvukovej a interpunkčnej rovine, a eufonický verš, ktorý sa výrazne podieľa na utváraní sémantiky básne.

Pomerne skromné, ale ľudsky hlboko prežité a umelecky vykryštalizované básnické dielo patrí k základným hodnotám slovenskej poézie a poznačilo vývin slovenskej lyriky v 20. storočí, a to od prvej poprevratovej básnickej generácie až po generáciu, ktorá vstupovala do poézie v čase druhej svetovej vojne a tesne po nej. Jeho poézia presiahla hranice národnej literatúry, bola preložená do viacerých jazykov.

Pseudonym Ivan Krasko mu dal Vajanský podľa dediny Kraskovo pri Lukovištiach. Pod svoje diela sa podpisoval aj ako: Janko Cigáň; Janko C.; J. C.; Bohdana J. Potokinova; Ivan Krasko; -o; študent K. B.; -tt-.

Pôsobenie:

1896 – 1897 dozorca mlyna a pracoval vo voštinárni u J. Kováča na Teplom Vrchu
1897 – 1898 absolvoval vojenskú službu ako dobrovoľník, Trident, Tirolsko, Viedeň
1905 – 1912 technický asistent a adjunkt v cukrovare, Klobouky pri Slanom, Čechy
1912 – 1914 vedúci chemickej továrne, Slané
1914 – 1918 nadporučík honvédskeho pluku, Banská bystrica, potom v Haliči a na Podkarpatskej Rusi
1918 – 1938 tajomník na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska (neskôr v Krajinskom úrade), Bratislava
1938 odišiel do dôchodku

Ocenenia:

1946 menovaný národným umelcom

tvorba

Poézia:

1909 Nox ete solitudo
1912 Verše
1966 Súborné dielo Ivana Krasku 1
1993 Súborné dielo Ivana Krasku 2 (obsahuje pôvodnú poéziu, prózu, preklady a i.)

Próza:

1907 Naši (vyšla časopisecky pod menom Bohdana J. Potokinova)
1908 Sentimentálne príhody 1, 2
1911 List mŕtvemu

Výbery:

1952 Moje piesne
1960 Poézia Ivana Krasku v uhľokresbách Jozefa Šturdíka
1961 Nad ránom
1977 Básne
1980 Plachý akord

Súborné dielo:

1936 Básne (Praha-Bratislava)
1948 Básne (Martin)
1954 Dielo
1956 Lyrické dielo
1966 Súborné dielo. Zv. 1. Poézia
1980 Dielo

Preklady:

Krasko prekladal z rumunskej poézie – M. Eminesca a novších básnikov (Tiene na obraze času, 1956). Preložil aj dve state nemeckého symbolistu R. Dehmela. Kompletne jeho preklady vyšli v Súbornom diele Ivana Krasku 2 (1993).

Preložené diela:

1957 Öszes versei ( po maďarsky)
1958 Nox et solitudo. Verše (po česky)
1979 Nox et solitudo. Verše (po poľsky)
1996 Výber z básní (po ukrajinsky)

Jeho básne vyšli aj v preklade do ruštiny, angličtiny, nemčiny, poľštiny, maďarčiny, ukrajinčiny, bulharčiny a iných jazykov v rozličných antológiách.