1836 - 1839 Evanjelické lýceum, Levoča
1839 - 1843 Evanjelické lýceum, Bratislava
1843 - 1845 univerzita (filozofia a história), Halle

Ján Kalinčiak pochádzal z rodiny evanjelického farára. Rozhodujúce pre jeho národné prebudenie bolo lýcejné štúdium, kde sa spoznal s mnohými predstaviteľmi. Najvýznamnejšie pre jeho osobné a literárne formovanie boli kontakty s družinou štúrovcov a najmä priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Po návrate zo štúdií v Halle sa rozišiel s Ľ. Štúrom, ktorý ho nevzal za redaktora Slovenských národných novín a prijal miesto vychovávateľa v rodine Landererovcov vo Vindšachte pri Banskej Štiavnici.

Prvé básne, prózy i kritické posudky čítal v bratislavskom Ústave reči a literatúry čs., niektoré satirické príspevky uverejnil v roku 1841 v rukopisnom časopise Buben. Bol jedným z prvých, ktorí začali písať novou spisovnou slovenčinou. Výborne ovládal rytmus i ducha ľudovej poézie.

Ťažisko jeho umeleckej tvorby je v próze. Patrí k hlavným predstaviteľom slovenskej romantickej prózy, ktorá bola ovplyvnená jeho pôvodom. Spracúval námety z uhorských dejín, z rôznych končín Slovenska v duchu štúrovského historizmu, nastoľoval osobné a spoločenské problémy, ako konflikt medzi osobným a nadosobným, medzi láskou a povinnosťou. Prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho historického úpadku.
Ako inšpiráciu využíval aj historické udalosti, miestne povesti a ústne podanie. V historických prózach prevažujú novely z čias bojov proti Turkom alebo z protihabsburských povstaní, príbehy šľachtických rodov, v ktorých ide o vysoké mravné hodnoty, o česť umrieť za národ. Prejavil všestrannosť a mimoriadnu erudíciu v estetike. Jeho cieľom bolo stvoriť historickú novelu a položiť základy umeleckého štýlu v próze. Na motívy jeho Reštavrácie vznikol film Zemianska česť.

Z literárnokritickej práce je najvýznamnejšia jeho polemika so zástancami Záborského básnickej knihy Žehry. Podarilo sa mu v nej prebojovať teoretické princípy slovenského literárneho romantizmu proti klasicizmu. Stať Spomienky na Ondreja Sládkoviča je prvým rozborom Sládkovičovej poézie a dištancuje sa v nej od Štúrovho preceňovania folklóru. Povšimnutia hodnú teoretickú a pedagogicko-filozofickú úroveň majú jeho Reči k študentstvu, ktoré na začiatku a konci každého školského roku prednášal ako riaditeľ gymnázia v Tešíne.

Veľký kus práce vykonal aj na poli kultúrno-organizačnom a spoločensko-výchovnom. Jeho pedagogická práca mala pevné filozofické a teoretické zázemie.

Ján Kalinčiak uverejňoval svoju tvorbu aj pod pseudonymami: Janko; J. K.; Kačnilák.

Pôsobenie:

1846 riaditeľ Evanjelického gymnázia, Modra
1858 učiteľ latinčiny, nemčiny a maďarčiny na Evanjelickom gymnáziu, Modra
1858 - 1869 riaditeľ nemeckého Evanjelického gymnázia, Tešín
1869 predčasne penzionovaný; krátko pôsobil ako redaktor literárneho mesačníka Orol
1870 - 1871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol

tvorba

Próza:

1842 Bozkovci
1845 - 1846 Milkov hrob
1846 - 1847 Bratova ruka
1846 - 1847 Púť lásky
1847 - 1848 Serbianka
1847 - 1848 Mládenec slovenský
1847 - 1848 Svätý duch
1852 Knieža liptovské
1858 a 1864 Láska aj pomsta
1860 Reštavrácia
1862 Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča
1862 Vo Viktorinovej Lipe
1864 Mních
1870 Orava

Poézia:

1840 Králův stůl
1843 V lúčivom zasadnutí 17. júna 1843
1843 Velebnému otcovi Slovákov Jánovi Hollému na deň jeho mena 1843 24. júna
1843 Moja mladosť
1843 Na Silvestra
1845 Šuhaj zabitý
1845 On parlera de sa gloire
1846 Márii od Jána
1846 Bojovník
1846 Krakoviaky
1847 Smutný pohrab
1847 Pozdravenie
1847 Rada
1847 Moja mladosť

Preklad:

1842 Výprava na Carihrad (M. Czajkkowský)

Súborné dielo:

1871 - 1873 Spisy Jána Kalinčiaka I-VII
1871 - 1873 Povesti Jána Kalinčiaka
1889 Spisy Jána Kalinčiaka VIII
1951 - 1852 Spisy Jána Kalinčiaka I-IV
1963 - 1865 Spisy Jána Kalinčiaka I-IV