„Chcem menej krásy a viacej pravdy povedať.“

1921 - 25 ľudová škola, Skalica
1925 gymnázium, Skalica, Bratislava, Kláštor pod Znievom
1938 - 42 štúdium slovenčiny a filozofie na Filozofickej fakulte UK, Bratislava
1944 získal titul PhDr.
1971 habilitoval sa na docenta slovenskej literatúry

Pochádza z učiteľskej rodiny. Prvé básne uverejňoval v časopisoch Svojeť, Elán a Slovenské pohľady. Badať na nich vplyv symbolickej a postsymbolickej poetiky. Jeho nosnou filozofiou bolo, že intenzita lásky a šťastia v živote sa nevyrovná intenzite lásky a šťastia v poézii.

Pravidelne prispieval aj do časopisov Slovenská literatúra a Slovenská reč. Bol príslušníkom skupiny slovenských nadrealistov, ktorí proklamovali nadväznosť na poetické princípy francúzskeho surrealizmu a českého poetizmu. V jeho poézii sa prelínajú prírodné, intímne i spoločenské motívy s uvoľnenou obraznosťou, humanistickým a protivojnovým zameraním. Hľadá v nej prirodzenosť, lásku a ľudskosť a vždy je spätá so spoločenským dianím.

V tvorbe z obdobia druhej svetovej vojny a krátko po jej skončení vyjadruje nepateticky presvedčenie plné optimizmu na príchod nového sveta, prelínajúce sa protirečivými motívmi smútku, samoty, začiatku nového života a ľudského šťastia. Etika a poetika Bunčákovej poézie vychádza zo všetkého, čo je v ľudskom živote prirodzené a hlboko vo vnútri človeka. Častým motívom jeho veršov je srdce.
Posledné obdobie jeho tvorby je poznačené úsilím o syntézu básnických reflexií s hľadaním zmyslu života. Odráža v nich aj dojmy zo zahraničných pobytov v Paríži, inšpirácie z diel hudobného a výtvarného umenia. Ja autorom viacerých prekladov.

Pôsobenie
1939 – 1940 riaditeľstvo železníc, Bratislava
1942 – 1943 redaktor Národných novín, Martin
1945 – 1949 redaktor denníka Pravda
1949 – 1951 redaktor vo vydavateľstve Pravda
1951 – 1953 redaktor časopisu Kultúrny život
1953 – 1955 redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ
1955 pedagóg na Vysokej škole pedagogickej a potom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, Bratislava
1967 – 1969 lektor slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Štrasburgu (Francúzsko)
1971 prednášal na FF UK slovenskú, poľskú a svetovú literatúru

Ocenenie

1976 titul zaslúžilý umelec

tvorba

Poézia:
1941 Neusínaj, zažni slnko
1946 S tebou a sám
1948 Zomierať zakázané
1954 Pierkom holubice
1962 Prostá reč
1966 Je to pravda, je to sen
1971 Hrdá samota
1973 Útek a návrat
1975 Básne
1978 Spáč s kvetinou
1989 Škola nostalgie
2002 Záhradník snov

Próza:
1973 Hriešna mladosť

Preklady:
Prekladal z modernej francúzskej poézie: T. Tzara, Ch. Baudelaira, P. Eluarda, G. Apollinaira, ale aj z poľskej a ruskej poézie. Preklady publikoval časopisecky.

Preložené diela P. Bunčáka:
Preklady jeho diel vyšli knižne v maďarčine a poľštine.
1986 Výber z diela (po poľsky)

Výbery:
Neusínaj, zažni slnko, Bratislava 1965
Láska na diaľku, Bratislava 1971
Básne, Bratislava 1975

bibliografia

Monografie a štúdie o autorovi
Kochol, V.: Epický prísľub, Lyrik Pavel Bunčák. In: Kochol, V: Literárne reflexie, Slovenský spisovateľ 1979.
Mikula, V.: Slovník slovenských spisovateľov. Praha 2000.
Maťovčík, A.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia, Bratislava – Martin 2001.