Kamil Peteraj na otázku čo treba k napísaniu dobrej básne alebo textu odpovedá:

„Schopnosť ukradnúť chvíli to, čo chcela navždy uniesť do zabudnutia. Zastaviť chvíľu, ktorá je krásna. Je to také jednoduché, až to bolí. A sieť slov je taká deravá.“

VŠMU, divadelná fakulta - odbor dramaturgia, absolvoval v roku 1970
Konzervatórium - odbor husle, absolvoval roku v 1964

Po ukončení vysokoškolských štúdii začal pracovať ako dramaturg spevohry na Novej scéne v Bratislave.

Prvú báseň uverejnil v roku 1964 v Slovenských pohľadoch a hneď v roku 1965 debutoval zbierkou Sad zimných vtákov. Kniha vyvolala rozruch a protichodné reakcie, podobne ako dve nasledujúce zbierky Čas violy (1966) a Kráľovná noci (1968). Jeho poézia nasleduje úsilia básnikov tzv. trnavskej skupiny, osvojuje si ich požiadavku zmyslovej konkrétnosti a objavy v oblasti básnickej syntaxe. Charakteristickým formálnym znakom všetkých troch zbierok je nepravidelný voľný verš a voľná strofická výstavba. Štvrtá zbierka Vychádzka s večernicou (1971) obsahuje nové tematické odtiene láska, detstvo a prekonáva predošlý noetický redukcionizmus. Zbierka Lipohrádok (1973) je organizovaná do šiestich cyklov. Mozaikový záznam intímnych udalostí tu prerastá do širších a súvislejších, sujetovo organizovaných tokov rytmicky často nesených litanickou formou. V tejto zbierke sa príroda mení na svet a ten si už privlastňuje nielen zmyslovo, ale aj intelektuálne a citovo. Je jedinečná v slovenskej povojnovej poézii, približuje svet bylín, kvetov, chrobákov.

V ďalších zbierkach si viac všíma človeka modernej civilizácie, mapuje najmä problematiku medziľudských vzťahov a pocity odcudzenosti súčasníka. Údernosťou a presne cielenou zainteresovanosťou v konkrétnej prítomnosti sa vyznačuje ďalšia Peterajova zbierka Faust a margaréty (1981) pozostávajúca z piatich častí. Nasledovali Minútove básne (1986), Útechy (maximy), telegramy (1987), Sekunda rozkoše (1989), Dom panny (1991), Lode v delíriu (1993) a Motýľ z iného neba (1995) rovnako sa vyznačujúce modernou, dynamickou obraznosťou. Peterajova poézia spája osobné a nadosobné, časové a nadčasové prvky. V plnej miere sa to odráža v zbierke Lyrické korzo (1991). Tridsaťročnú básnickú žatvu v retrospektíve predstavuje výber z Peterajovej tvorby s názvom Aleluja, schúlená (1995).

Peterajova poézia obsahuje množstvo motívov z oblasti hudby a aj jej niektoré kompozičné princípy preberajú konštrukčné a výstavbové zákonitosti hudobných foriem. Stal sa tak jedným z najpopulárnejších textárov slovenskej populárnej hudby. Spolu s Borisom Filanom zakladateľom modernej slovenskej textovej tvorby. Jeho textárske začiatky sa datujú do polovice 60. rokov a spájajú sa bigbítovou skupinou Prúdy. Svoje texty uplatnil už na jej prvej dlhohrajúcej platni Zvonky, zvoňte.

Peterajove texty sa vyznačujú kultivovaným lyrizmom a hravosťou. Texty piesní mu vyšli knižne: Texty (1985), Bosá láska (1986), 77 piesňových textov (1986) a Poptexty (1988).
Pre Peterajovu textársku tvorbu je charakteristické uplatnenie básnickej metafory, čo piesne zároveň zbavuje prílišnej sentimentality. Ako textár spolupracoval s mnohými spevákmi a skladateľmi (P. Hammel, M. Varga, M. Žbirka, M. Gombitová, R. Grigorov a i.).
Je autorom textov piesní pre film Smoliari (1978) a v spoluautorstve s Janom Strasserom napísal texty pre muzikál Cyrano z predmestia (1978). Preložil texty muzikálov Loď komediantov (1972), Husári (1973, v spolupráci s Milanom Lasicom) a Svadby z klobúka (1974, opäť s M. Lasicom). Spolupracoval s rozhlasom a televíziou.

Kamil Peteraj je Pre deti napísal verše do leporel pre najmenších Malá myš a veľký slon (1986) a Celý rok sa hráme (1990).

Kamil Peteraj získal viacero literárnych ocenení – tri Zlaté a dve Platinové knihy za zbierky básní vydané v Ikare. Spolu s Borisom Filanom ho možno pokladať za zakladateľa modernej slovenskej textovej tvorby.
V roku 2007 ho ocenili literárni kritici Zlatým perom za pôvodnú tvorbu (Čo sa šepká dievčatám).

V súčasnosti pracuje v reklamnom priemysle.