Vyštudoval Obchodnú akadémiu a Vysokú školu ekonomickú.

Po ročnom pôsobení v pozícii asistenta na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave nastúpil do služieb Oblastného ústavu ŠBČS. V bankovníctve pôsobil od roku l956 až do ll. decembra l989. V rokoch l965-l966 prednášal v bankovej škole na Kube a v rokoch l967-1969 pracoval ako námestník Živnostenskej banky v Londýne. V roku 1969, po okupácii Československa a potlačení "Pražskej jari", ho odvolali z Londýna a v roku 1970 vylúčili z KSČ a preložili za radového bankového úradníka do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto.

Popri práci v bankách sa venoval prednášateľskej činnosti ako externý pracovník na Vysokej škole ekonomickej, a to až do roku l967. Od roku 1978 až do decembra 1989 pracoval na úväzok ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Od roku 1987 pôsobil tiež ako externý prednášateľ na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej pre odbor ekonomiky a financovania.

Po revolúcii v decembri 1989 sa stal ministrom financií Slovenskej republiky vo vláde národného porozumenia. V prvých slobodných voľbách v júni 1990 ako kandidát Verejnosti proti násiliu vo Východoslovenskom kraji bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia do Snemovne ľudu na dvojročné obdobie a vymenovaný za ministra financií SR. Svoju činnosť v prvej demokraticky ustanovenej vláde ukončil na vlastnú žiadosť l8. mája 1991. Vo voľbách v roku 1992 bol opätovne zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia za Východoslovenský kraj a na prvom zasadnutí Federálneho zhromaždenia dňa 26. júna 1992 za predsedu Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Túto funkciu vykonával do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Michal Kováč bol 15. februára 1993 zvolený za prezidenta Slovenskej republiky a 2. marca 1993 inaugurovaný do úradu prezidenta Slovenskej republiky. Jeho funkčné obdobie skončilo v marci 1998.

V r.1994 mu v USA bola udelená Cena Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. V r.1995 získal Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej inciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. Na základe práva vyplývajúceho z Ústavy SR boli prezidentovi Kováčovi v r.1995 prepožičané štátne vyznamenania: Rad Bieleho dvojkríža, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Rad Andreja Hlinku a Pribinov kríž. V r. 1997 mu počas oficiálnej návštevy na Slovensku odovzdal prezident Poľskej republiky A. Kwasniewsky najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie "Maltézsky kolár za zásluhy" a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov "Orden Stará planina so šerpou".

Je ženatý. Manželka Emília je profesorkou na Ekonomickej univerzite v Bratislave v odbore zamestnanosti a sociálneho rozvoja. Je zakladateľkou Nadácie Emílie Kováčovej.

Má dve deti. Mladší syn Michal ukončil vysokoškolské vzdelanie na Vysokej škole ekonomickej, toho času sa venuje podnikateľskej činnosti. Starší Juraj, kandidát vied, získal na základe testov a konkurzného konania štipendium na London Business School, štúdium ukončil v r. 1994 a bol graduovaný s titulom MBA na Londýnskej univerzite. Pracuje v zahraničnej banke ako analytik.