Rodák z Nitrianskeho Pravna väčšiu časť svojho života prežil v Prahe i Bratislave. Na počesť tejto osobnosti slovenskej i československej televíznej i divadelnej tvorby a režisérskej jednotky svojej doby založila jeho rodná obec v roku 1984 festival zábavného divadla a v roku 1993 divadelný súbor Janka Roháča.
Ján Roháč študoval na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe a už počas štúdia sa zameral na zábavné, estrádne a revuálne umenie, pričom spolupracoval s Divadlom estrády a satiry (neskôr Divadlo ABC).
Pôsobil tiež v divadle v Pardubiciach, neskôr na pražských scénach ABC, Laterna magica. S veľmi úspešnou revue Bukola alebo Vrahom je páchateľ sa uviedol na varieté Alhambra a úspešný bol predovšetkým v divadle Semafor, kde svojou réžiou pomáhal vytvárať osobitý javiskový štýl tejto malej scény 60. a 70. rokov.
V divadle Semafor sa rozvinula jeho spolupráca s Jiřím Suchým (Zuzana je zasa sama doma - 1961, Dobre platená prechádzka), tiež s Miroslavem Horníčkem (Hovory cez lampu - 1965, Recitál Horníček – Hegerová - 1966, Dvaja muži niekde - 1972). V spolupráci so skupinami Šimek – Grossmann a Šimek – Sobota režíroval predstavenia Besiedka v rašeliništi, Zaveste, prosím, volá Semafor a iné.
Jeho zmysel pre hudbu sa prejavil v hudobnom filme Kdyby tisíc klarinetů, na ktorom spolupracoval s Vladimírem Svitáčkem v roku 1965. O pesničky sa postarali Jiří Šlitr a Jiří Suchý, herecky sa predstavili viacerí interpreti Semafóru.
Režisérky sa Ján Roháč podieľal aj na viacerých televíznych inscenáciách, programoch a seriáloch – Pesničky na zajtra, programy s umelcami zo Semafóru Recitál I, II, Hovory H, Prišla púť...
Najvýraznejším príspevkom k televíznej a hudobnej poetike 60.a 70. rokov boli Roháčové sfilmované pesničky, ktoré predstavujú minipríbehy: Jazdím bez nehôd, Marnivá sesternica, Zčervená, Zhasnite lampióny, Život je pes.
Ján Roháč sa stal zakladateľskou osobnosťou v oblasti nových médií, televíznej zábavy, uplatnenia hudby v televízii. Mal mimoriadny zmysel pre nové a zaujímavé hudobné trendy, pre životný detail, ostrú pointu a efekt.
Od roku 1968 pracoval v Československej televízii a podieľal sa aj na vzniku programu Letarny magiky, spolupracoval na programe Kinoautomatu pre svetovú výstavu v Motreale.
V roku 2005 mu v rodnom Nitrianskom Pravne odhalili pamätnú tabuľu pri príležitosti 25. výročia jeho úmrtia.

tvorba

1981 Kinoautomat Kobe
1979 Vítejte v Bedhelu
1978 Kontrola nemocného (TV)
1976 Traja chrobáci (TV)
1972 „Byli jednou dva písaři“ (TV film)
1970 Dlouhá bíla nit (TV film)
1970 Návševní den č. 5 (TV)
1970 Návštevní den č. 6 (TV)
1970 Návštevní den M. Šimka a J. Grossmanna (TV)
1969 Návševní den č. 2 (TV)
1969 Návševní den č. 3 (TV)
1969 Návševní den č. 4 (TV)
1969 Tchýně (TV)
1968 Co nikdy nepochopím (TV film)
1966 Kinoautomat: Člověk a jeho dům
1966 Dobře platená procházka (TV film)
1965 Recital (TV film)
1964 Kdyby tisíc klarinetů
1964 Zlatý zub (TV film)
1963 Uspořená libra (TV film)
1963 Harlemská tragédie (TV film)
1963 Zdvořilý Woody – videoklip K. Gotta
1962 Žárlivost (TV film)
1962 Zhasněte lampióny (TV film)
1960 Laterna Magika II
1957 Konec jasnovidce

Traja chrobáci - (televízny film z roku 1976) filmová groteska so skvelými výkonmi mímov Boleslava Polívku, Josefa Dvořáka a Ctibora Turbu, ktorí v postavičkách troch malých chrobákov prežijú neobyčajné dobrodružstvá medzi obrovskými vecami v obyčajnom ľudskom príbytku.
V roku 1978 získal hlavnú cenu v kategórii programov pre deti na Bienále Prix Jeunesse International v Mníchove.